Produkcia ropy v členských štátoch Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) zaznamenala v apríli historický prepad. Pre zablokovaný Hormuzský prieliv klesla o vyše 800-tisíc barelov denne na úroveň tesne nad 20 miliónov, čo predstavuje najnižší objem ťažby za viac než štvrťstoročie. TASR o tom informuje na základe prepočtov agentúry Reuters.

Historické minimá pre vojnu a zablokovaný prieliv

Členské štáty OPEC vyťažili v apríli celkovo 20,04 milióna barelov ropy denne (1 barel = 159 litrov). Oproti marcu ide o masívny prepad a zároveň o najnižší objem produkcie bez započítania zmien v počte členov od roku 2000. Tým sa prekonali aj hlboké minimá z pandemického roka 2020. Za prudkým poklesom stoja predovšetkým geopolitické faktory z Blízkeho východu:

  • hlavným dôvodom je útok USA a Izraela na Irán z konca februára,
  • Teherán v reakcii zablokoval strategický Hormuzský prieliv, ktorým sa bežne prepravuje až pätina svetovej ropy,
  • táto faktická blokáda obmedzila štátom OPEC možnosti vývozu, čo ich logicky donútilo priškrtiť ťažbu.

„Útok na Irán a následné zablokovanie Hormuzského prielivu ropným producentom znemožnilo naplniť plány na opätovné zvyšovanie produkcie, ku ktorému sa chcelo osem členov širšieho zoskupenia OPEC+ od apríla pôvodne vrátiť.“

Prepady ťažby a historický odchod Emirátov

Štatistiky ukázali problémy kľúčových hráčov už v predchádzajúcom období. Marcový objem produkcie musel byť revidovaný smerom nadol až o 700 000 barelov denne, čo bolo zapríčinené slabšími číslami z kľúčovej Saudskej Arábie. Najvýraznejší aprílový pokles ťažby v regióne následne zaznamenali:

  • Kuvajt (najväčší prepad spomedzi všetkých štátov),
  • Saudská Arábia,
  • Irak.

Jedinou krajinou z oblasti Perzského zálivu, ktorej sa podarilo produkciu v apríli paradoxne zvýšiť, boli Spojené arabské emiráty (SAE). Pre túto krajinu bol však apríl absolútne posledným mesiacom v pozícii riadneho člena organizácie.

Od 1. mája tohto roka sa totiž Spojené arabské emiráty rozhodli z OPEC definitívne vystúpiť. Ropný kartel tak v čase prebiehajúcej vojenskej a logistickej krízy na Blízkom východe prichádza o jedného zo svojich najsilnejších producentov, čo môže v kombinácii s blokádou Hormuzského prielivu ešte viac skomplikovať jeho snahy o kontrolu globálnych trhov s energiami.