Irán v nedeľu vyslal rázne varovanie Británii a Francúzsku v súvislosti s ich plánmi na posilnenie vojenskej prítomnosti v strategickej oblasti Hormuzského prielivu. Teherán hrozí okamžitou a rozhodnou reakciou svojich ozbrojených síl na akékoľvek medzinárodné snahy o nasadenie vojnových lodí v tomto kľúčovom regióne. Informácie o stupňujúcom sa diplomatickom aj vojenskom napätí priniesla televízia Sky News.

Ostrý odkaz z Teheránu a hrozba eskalácie

Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázem Gharibábádí na sociálnej sieti X ostro skritizoval zámery európskych mocností. Prítomnosť francúzskych a britských vojnových plavidiel vníma ako neprijateľnú a označil ju za potenciálnu podporu pre „nezákonné a medzinárodne protiprávne konanie USA“.

„Akékoľvek nasadenie a rozmiestnenie torpédoborcov v blízkosti Hormuzského prielivu pod zámienkou ‚ochrany lodnej dopravy‘ nie je ničím iným ako eskaláciou krízy,“ varoval Gharibábádí.

Iránska diplomacia zároveň pripomenula svoj dlhodobý a nekompromisný postoj k bezpečnosti v regióne, z ktorého nehodlá ustúpiť:

  • ozbrojené sily zareagujú na prítomnosť cudzích lodí okamžite a rozhodne,
  • v časoch vojny aj mieru môže bezpečnosť v prielive zaistiť výlučne Iránska islamská republika,
  • krajina nedovolí žiadnemu inému štátu akokoľvek zasahovať do týchto výsostných záležitostí.

Britský torpédoborec, európska misia a Macronov postoj

Teherán reaguje predovšetkým na sobotňajšie oznámenie britského ministerstva obrany. To oficiálne potvrdilo vyslanie moderného vojnového plavidla HMS Dragon priamo na Blízky východ. Loď sa má pripraviť na účasť vo viacnárodnej operácii, ktorej cieľom je zabezpečiť voľnú plavbu komerčných lodí cez Hormuzský prieliv. Táto strategická vodná cesta je totiž fakticky zablokovaná v dôsledku americko-izraelských útokov na Irán.

Plánované opätovné spriechodnenie prielivu má aj širšiu medzinárodnú dimenziu:

  • hlavnými iniciátormi misie sú Británia a Francúzsko,
  • ochotu zapojiť sa už predbežne vyjadrilo približne dvanásť ďalších krajín,
  • Londýn napriek tomu zdôrazňuje, že realizácia plánu si logicky vyžaduje určitú koordináciu so samotným Iránom.

Do napätej situácie sa v nedeľu z Kene vložil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa agentúry AFP sa na tlačovej konferencii v Nairobi snažil situáciu diplomaticky korigovať. Vyhlásil, že Francúzsko nikdy neuvažovalo o priamom vojenskom nasadení svojich námorných síl v Hormuzskom prielive. Prípadná bezpečnostná misia by podľa jeho slov musela byť vyslovene koordinovaná s Teheránom, čím sa Paríž zjavne snaží predísť otvorenému vojenskému stretu v citlivom regióne.