Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu rázne vyhlásil, že americko-izraelská vojna proti Teheránu sa nemôže skončiť, kým nebudú z Iránu kompletne odstránené zásoby obohateného uránu a zničené obohacovacie kapacity. Jeho tvrdé podmienky však narážajú na snahy Washingtonu, ktorý podľa medializovaných informácií mieri k uzavretiu dohody o ukončení bojov. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
Netanjahu: Vojna sa nekončí, urán musí preč
Líder židovského štátu v úryvku z rozhovoru pre nedeľný program 60 Minutes americkej stanice CBS jasne odmietol úvahy o predčasnom zložení zbraní. Odstránenie jadrovej hrozby považuje za absolútnu podmienku mieru.
„Ešte nie je koniec, pretože v Iráne je stále jadrový materiál – obohatený urán – ktorý musí byť odvezený. Stále sú tam miesta na obohacovanie, ktoré musia byť demontované,“ zdôraznil Benjamin Netanjahu.
Na novinársku otázku, ako konkrétne by sa dal urán z nepriateľského územia odstrániť, odpovedal izraelský premiér priamočiaro: „Vstúpite dnu a vezmete ho von.“ Zároveň naznačil, že americký prezident s ním v súkromí súhlasí, pričom citoval údajnú reakciu Donalda Trumpa: „Chcem tam ísť.“
Trumpov tlak na mier a iránska odpoveď
Agentúra AFP však upozorňuje, že Netanjahuove vyhlásenia sú v zjavnom rozpore s Trumpovým verejným postojom. Republikánsky prezident čelí v USA rastúcemu domácemu tlaku na ukončenie vojny a tvrdí, že jadrový program Teheránu je už pod kontrolou a Irán je „vojensky porazený“.
„Dostaneme sa k tomu v určitom bode, kedykoľvek budeme chcieť. Máme to veľmi dobre sledované. Ak by sa niekto priblížil k tomu miestu, budeme o tom vedieť a vyhodíme ich do vzduchu,“ uviedol Trump v rozhovore pre novinárku Sharyl Attkissonovú.
Diplomatické snahy o ukončenie konfliktu medzitým naberajú na obrátkach:
- Irán v nedeľu oznámil, že prostredníctvom Pakistanu odovzdal svoju odpoveď na americký návrh na ukončenie vojny na Blízkom východe,
- podľa viacerých médií sú Spojené štáty a Irán blízko k uzavretiu 14-bodového memoranda o ukončení vojny,
- táto dohoda by mala okamžite zastaviť boje, zatiaľ čo sporné body – ako iránsky jadrový program, americké sankcie či odblokovanie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv – by sa mali riešiť až v neskorších separátnych rokovaniach.
Najnovší vývoj tak odhaľuje taktický rozkol medzi kľúčovými spojencami. Zatiaľ čo Biely dom signalizuje snahu o rýchle utlmenie bojov a odsunutie najťažších geopolitických otázok na neskôr, Izrael trvá na okamžitom a definitívnom fyzickom odstránení iránskej jadrovej infraštruktúry ešte pred formálnym ukončením vojny.







