Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) ostro odmietol tvrdenia, že vládne ozdravné opatrenia neprinášajú výsledky. Na pondelkovej tlačovej konferencii v Národnej rade SR vyhlásil, že bez krokov súčasného kabinetu by sa slovenské verejné financie nachádzali v ešte kritickejšom stave.
Súboj o čísla: Vláda vs. Rozpočtová rada
Minister reagoval na správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej sa dlhodobá udržateľnosť financií vlani mierne zhoršila na 5,5 % HDP (približne 7,9 miliardy eur). Ladislav Kamenický však argumentuje, že tento ukazovateľ by bez vládnej konsolidácie dosiahol až 6,5 % HDP. „To je výsledok, to je účet za bývalú vládu,“ skonštatoval minister s tým, že deficit sa oproti stavu po predchodcoch podarilo reálne zlepšiť o viac ako 2 % HDP.
Vývoj ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti (máj 2026):
- Aktuálny stav (RRZ): 5,5 % HDP (pásmo vysokého rizika).
- Hypotetický stav bez konsolidácie: 6,5 % HDP.
- Cieľová hodnota: Stabilizácia verejného dlhu v horizonte 50 rokov.
Externé vplyvy a sociálna politika
Kamenický vytkol RRZ, že do svojich hodnotení dostatočne nezahŕňa vplyv aktuálnych globálnych kríz, ako sú americké clá, vojna na Ukrajine či konflikt na Blízkom východe. Podľa ministra sú za zhoršením makroekonomického prostredia najmä externé faktory, ktoré vláda nevie ovplyvniť. „Nemôže za všetko vláda. Keď zahraničné firmy nedávajú objednávky svojim dcérskym spoločnostiam na Slovensku, prejaví sa to v číslach,“ vysvetlil šéf rezortu financií.
Faktory ovplyvňujúce rozpočet v roku 2026:
- Zahraničný dopyt: Pokles objednávok v priemysle o 0,6 % HDP.
- Investície do ľudí: Zvýšenie platov učiteľov a zdravotníkov.
- Geopolitika: Obchodné clá USA a energetické neistoty spojené s vojnou v Perzskom zálive.
Hoci RRZ radí Slovensko do pásma vysokého rizika, minister Kamenický trvá na tom, že konsolidácia je účinná. Rozpor medzi číslami nezávislej rady a interpretáciou ministerstva financií v máji 2026 podčiarkuje napätú diskusiu o tom, kde končí zodpovednosť vlády a kde začína vplyv globálnej recesie. Pre bežného občana však zostáva kľúčovou otázkou, nakoľko sa tieto „ozdravné opatrenia“ prejavia na kvalite verejných služieb a kúpyschopnosti obyvateľstva.







