Existuje univerzálny vzorec na víťazstvo v najväčšej pesničkovej súťaži sveta? Nová vedecká štúdia analyzovala 70 rokov dát z Eurovízie a potvrdila, že krajiny sa postupom času naučili „prelomiť kód“ úspechu. Ak chcete dnes uspieť, musíte sa držať konkrétnych parametrov.

Analýza 1 763 piesní: Čo spája víťazov?

Výskumníci v štúdii publikovanej na stránkach žurnálu Royal Society Open Science skúmali hudobné a textové charakteristiky od vzniku súťaže v roku 1956 až po rok 2024. Zistili, že účastníci nie sú len pasívni umelci, ale strategickí hráči, ktorí sa učia z chýb a úspechov svojich predchodcov. Tento proces viedol k vytvoreniu nepísaného „manuálu na víťazstvo“.

1. Jazyková nadvláda: Angličtina ako nutnosť

Údaje naznačujú, že jazyková voľba je najsilnejším faktorom úspechu. Od roku 1999, keď sa pravidlá pre výber jazyka uvoľnili, nastal masívny prechod súťažiacich k angličtine. Štúdia potvrdila, že anglický text dramaticky zvyšuje konkurencieschopnosť piesne, zatiaľ čo národné jazyky (najmä francúzština po roku 1990) sú štatisticky spojené s horším umiestnením.

Finále Eurovízie 2026 sa bude konať 16. mája 2026, vo Wiener Stadthalle vo Viedni.

2. Tanečnosť ako „magnet“ na hlasy

Analýza pomocou Spotify API odhalila, že kľúčovým faktorom pri určovaní víťazov v Eurovízii je tanečnosť. Štátne delegácie dnes pri výbere skladieb využívajú poznatky z minulých rokov. Ak vyhrá dynamická skladba, je štatisticky pravdepodobné, že nasledujúcich 5 rokov budú v súťaži dominovať podobne ladené rytmy.

3. Komplexné texty

V priebehu rokov sa v piesňach v Eurovízii menil aj objem textu. Od roku 1999 sa priemerný počet slov v súťažných piesňach zvýšil o 20 %. Víťazný kód v súčasnosti vyžaduje zložitejšie refrény a prepracovanejšiu lyrickú štruktúru, ktorá lepšie vystihuje s moderný pop.

V roku 2025 zvíťazil v Eurovízii rakúsky spevák JJ s piesňou Wasted Love.

Emocionálne trendy: Od nostalgie k zúfalstvu

Vedci pomocou AI (GPT-4o) analyzovali aj témy piesní. Kým prvé desaťročia Eurovízie boli definované nostalgiou, moderná éra priniesla obrat k temnejším emóciám. Od roku 2010 v úspešných piesňach prudko stúpa výskyt tém ako bolesť, rebélia a zúfalstvo. Zdá sa, že publikum v post-recesnom období viac rezonuje s emocionálnou autenticitou a „ťažšími“ témami.

Kultúrna hrdosť nad víťazstvom?

V Eurovízii sa pravidelne prezentujú štyri krajiny, ktoré tento „víťazný kód“ vedome ignorujú: Francúzsko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko. Tieto štáty podľa výskumu naďalej súťažia s piesňami v rodných jazykoch. Znalci to interpretujú ako vedomé uprednostnenie národnej identity a kultúrneho vplyvu pred samotnou trofejou. Zatiaľ čo zvyšok Európy podlieha anglosaskej kultúrnej homogenizácii, južné krídlo zostáva poslednou baštou jazykovej diverzity.