Nová štúdia vedcov z University of Lincoln vyvracia dlhoročné mýty o agresivite psov. Podľa odborníkov nemá sklon zaútočiť na majiteľa takmer nič spoločné s konkrétnym plemenom. Rozhodujúcimi faktormi sú správanie majiteľa, prostredie a individuálna pamäť psa.

Tri piliere agresie u psov

Výskumníci zverejnili výsledky rozsiahleho prieskumu medzi 180 expertmi, trénermi a behaviorálnymi vedcami. Tí identifikovali 18 unikátnych rizikových faktorov, ktoré rozdelili do troch hlavných kategórií: majiteľ, prostredie a pes. Prekvapivo, faktory ako vek, pohlavie či plemeno považujú odborníci za nepodstatné.

Kľúčové faktory ovplyvňujúce agresivitu psov:

  • Majiteľ: Štýl výcviku a schopnosť porozumieť signálom psa.
  • Prostredie: Stabilita domova a úroveň stresu v domácnosti.
  • Pes: Zdravotný stav, miera socializácie a napĺňanie potrieb.

Zlý tréning ako hlavný spúšťač

Namiesto fyzických trestov by sme psa mali motivovať pozitívne, tvrdí odborníčka; Foto: Kzenon/Shutterstock.com

Až 94,1 % expertov sa zhodlo, že nevhodný tréning dramaticky zvyšuje riziko útoku psa. Doktorka Ann Baslington-Daviesová v rozhovore pre britský denník Daily Mail varuje najmä pred averzívnymi metódami, ktoré využívajú fyzické tresty, dominanciu a strach. „Tieto metódy potláčajú neželané správanie bez pochopenia jeho funkcie, čo vedie k frustrácii a následnej agresii,“ vysvetľuje odborníčka.

Rizikové správanie majiteľa:

  • Neznalosť reči tela: Takmer 75 % útokov súvisí s tým, že majiteľ nevie „čítať“ varovné signály stresu.
  • Neschopnosť deeskalácie: Majitelia často ignorujú včasné varovania a situáciu vyhrotia.
  • Averzívny tréning: Používanie sily namiesto pozitívnej motivácie.

Plemeno nie je rozsudok

Hoci sa plemená ako rotvajler či buldog často stigmatizujú, veda ich vrodenú agresivitu nepotvrdzuje. Iba 18 % oslovených expertov spomenulo genetiku ako faktor. Dôležitejšie je, či má pes dostatok mentálnej a fyzickej stimulácie. „Neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že by agresia bola založená čisto na plemene,“ dodáva Baslington-Daviesová. Kritickým bodom je socializácia – pes izolovaný v búde bude v dospelosti reagovať agresiou zo strachu.

Čo u psov stupňuje agresivitu:

  • Zdravotné problémy: Bolesť, nepohodlie či choroba zvyšujú podráždenosť.
  • Nenaplnené potreby: Nedostatok pohybu, mentálnej stimulácie alebo nevhodná strava.
  • Chaotické prostredie: Neustále zmeny v rozvrhu a hlučná domácnosť spôsobujú chronický stres.

Prečo psy hryzú nohy?

Agresívne správanie u psov má mnoho podôb. Jednou z nich je na prvý pohľad aj hryzenie do nôh, ktoré však nie vždy súvisí s nervozitou alebo so stresom.

Magazín Discover informuje hneď o štyroch dôvodoch častého hryzenia chodidiel:

  1. Inštinkt ovčiarskych psov: Austrálsky ovčiak a iné druhy ovčiakov, corgi, a borderská kólia sú plemená tradične šľachtené na prácu s dobytkom. Pri zaháňaní stáda im pomáha hryzenie do končatín, čo sa môže prejaviť aj v domácich podmienkach.
  2. Hra: Hryzenie nôh môže pre psa predstavovať súčasť hry. Psy sa učia a objavujú aj pomocou úst, a to najmä keď sú malé.
  3. Agresia: Ak pes cíti ohrozenie alebo nervozitu, môže hrýzť v rámci sebaobrany. Členky, chodidlá a lýtka sú preňho najľahším cieľom, keďže sa nachádzajú najbližšie k jeho zubom.
  4. Nuda: Nuda u niektorých psov vedie k negatívnemu a deštruktívnemu správaniu. V niektorých prípadoch vedie k vzniku úzkosti, pri ktorej pes hryzie nohy a členky majiteľa, prípadne nábytok.
Ako psa odnaučiť od tohto správania? Prečítajte si viac: 4 dôvody, prečo vám pes stále hryzie nohy