Napätie v Národnej rade SR neutícha ani po víkende. Poslanci v pondelok 27. apríla 2026 pokračujú v rokovaní o kontroverznej novele volebného zákona, ktorá má zmeniť pravidlá hlasovania zo zahraničia. Rozpravu opäť sprevádzali ostré slovné prestrelky medzi predkladateľom Tiborom Gašparom (Smer-SD) a zástupcami Progresívneho Slovenska (PS).
Gašpar sa cíti ako obeť piatkového incidentu
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar v pondelok dokončil svoje úvodné slovo k novele, ktoré v piatok prerušil incident s vykázaním poslankyne Zuzany Mesterovej. Gašpar odmietol rétoriku opozície o „šikane“ a tvrdí, že skutočným poškodeným je on sám. „Domnievam sa, že vy nie ste tá obeť, ale ja som mal znemožnené právo pokračovať,“ vyhlásil v pléne s tým, že opozícia porušila jeho ústavné právo na nerušený prednes.
Hlavné sporné body pondelkového rokovania:
- Vizuálne pomôcky: Koalícia trvá na tom, že petičné hárky PS sú politickou propagandou, ktorá do sály podľa rokovacieho poriadku nepatrí.
- Sloboda slova: PS trvá na podaní na Ústavný súd SR, pričom vykázanie svojej poslankyne považuje za neprimeraný zásah do výkonu mandátu.
- Procedurálne obvinenia: Gašpar obvinil opozíciu z opakovaného porušovania pravidiel aj počas pondelkového rána.
Hlasovanie až v utorok
Hoci je diskusia o obmedzení voľby zo zahraničia (po novom len na zastupiteľských úradoch) emotívna, poslanci sa v pondelok k zeleným tlačidlám nedostanú. Predsedajúci potvrdil, že zákonodarcov čaká najbližšie hlasovanie až v utorok 28. apríla 2026 o 11.00 h.
Čo prináša navrhovaná zmena volebného zákona:
- Koniec poštového hlasovania: Voliči v cudzine by už nemohli zasielať obálky poštou.
- Osobná účasť: Hlasovanie by bolo možné výlučne na ambasádach a konzulátoch SR.
- Logistické výzvy: Opozícia varuje, že tisícom Slovákov to fakticky znemožní uplatniť si ústavné právo.
Pokračujúca 49. schôdza NR SR potvrdzuje hlbokú priekopu medzi koalíciou a opozíciou v otázke volebnej legislatívy. Kým Smer-SD hovorí o vnesení poriadku a bezpečnosti do volieb, PS a SaS vnímajú kroky vládnej väčšiny ako cielenú snahu o elimináciu voličskej skupiny, ktorá v minulosti výrazne podporovala liberálne a proeurópske sily.







