Slovenský realitný trh láme cenové rekordy a spolu s ním sa mení aj tvár novostavieb. Bungalovy si stále držia dominantné postavenie, bielo-čierno-sivé fasády s dreveným obkladom vytláčajú pestrofarebné omietky a plochá strecha zažíva comeback. Za všetkým však stojí jeden tichý diktátor: energetická legislatíva.

Stačí sa prejsť novou ulicou v ktorejkoľvek obci satelitného pásma Bratislavy, Žiliny alebo Košíc. Domy sú si navzájom podobné ako vajce vajcu, pôsobia však úplne inak než tie, ktoré vznikali pred desiatimi rokmi. Žiadne mansardy, žiadne žlté omietky, žiadne korintské stĺpy pri vstupe. Namiesto toho antracit, drevo, sklo a jednoduchá geometria. To však nie je len otázka módy. Slovenská architektúra bývania sa za posledných päť rokov zmenila viac, ako sa na prvý pohľad zdá, a za touto zmenou stojí kombinácia legislatívy, energetických cien a nových očakávaní mladých rodín.

Bungalov ako nová slovenská klasika

Jednopodlažné domy sa stali zďaleka najčastejšie stavaným typom novostavby na Slovensku. Stavajú sa rýchlejšie, sú bezbariérové a v praxi vyhovujú mladým rodinám s malými deťmi aj seniorom. Nevýhodou však zostáva väčšia zastavaná plocha a väčší ochladzovaný obal stavby. Práve preto architekti upozorňujú, že bungalov si v energetickej bilancii počína horšie než kompaktný poschodový dom s rovnakou úžitkovou plochou.

V roku 2026 sa preto vracia aj dvojpodlažný dom, najmä na užších pozemkoch v predmestiach. Zákazníci si uvedomujú, že vyššia cena pozemku často zaváži viac ako pohodlie bývania bez schodov. Skúsené projekčné štúdiá ako architektonický ateliér PMK Projection z Čadce upozorňujú, že voľba typu stavby by mala vyplynúť z charakteru pozemku, nie z módneho trendu v susedstve.

Plochá strecha dobieha sedlovú, ale nie všade

Ešte pred desiatimi rokmi bola plochá strecha na rodinnom dome skôr výnimka. Dnes ju stavia každý druhý majiteľ novostavby v mestách. Dôvody sú praktické aj estetické. Umožňuje umiestniť fotovoltické panely, strešnú terasu aj zelenú strechu, pričom konštrukčne býva lacnejšia než krov so šikmou strechou.

Sedlová strecha napriek tomu nezaniká, práve naopak. V horských a podhorských oblastiach, akými sú Kysuce, Orava, Liptov či Spiš, zostáva bezkonkurenčnou voľbou. Spoľahlivo odvádza vodu aj sneh a často ju vyžaduje aj samotný územný plán obce. Zaujímavým kompromisom sa stala pultová strecha, ktorá spája modernú estetiku plochej strechy s funkčnosťou tej šikmej.

Pozor, plochú strechu nemožno postaviť všade. Obce v územných plánoch často predpisujú sklon strechy v súlade s charakterom pôvodnej zástavby. Práve tu sa oplatí spolupráca so skúseným projektantom, ktorý pozná miestne regulatívy. Podrobný prehľad projekčných a inžinierskych služieb pre stavebné konanie nájdete na stránke projekčného štúdia PMK Projection, ktoré pôsobí v Žilinskom kraji aj na celom Slovensku.

Čo je in: čierna, drevo a minimalizmus

V roku 2026 dominujú fasády v antracitovej, grafitovej a čiernej farbe, často v kombinácii s bielou omietkou a dreveným obkladom. Drevo sa už nepoužíva ako lacný prírodný doplnok, ale ako plnohodnotný architektonický prvok. Populárne sú rombusový profil, horizontálne lamely s medzerami aj japonská technika Shou Sugi Ban, pri ktorej sa povrch dreva opaľuje ohňom na čierno.

Ďalšie trendy, ktoré sa presadili:

  • Minimalistická geometria a jasné kubistické tvary bez výstupkov a arkierov
  • Veľké zasklené plochy smerom na juh a juhozápad, často v pásových oknách
  • Prevetrávané fasády kombinujúce hladkú omietku s dreveným alebo kamenným obkladom
  • Fotovoltické panely integrované do strechy namiesto dodatočne montovaných
  • Menšie domy s úžitkovou plochou od 100 do 140 štvorcových metrov, ktoré reagujú na rastúce ceny

Čo odchádza: ornament, pestrosť a zbytočná veľkosť

Z katalógov postupne miznú prvky, ktoré charakterizovali slovenskú výstavbu v rokoch 2005 až 2015. Mansardové strechy s vikiermi, žlté a oranžové omietky, rustikálne okná s okenicami z umelej hmoty, stĺpy pri vchode pripomínajúce antické chrámy. Ustupujú aj príliš členité pôdorysy v tvare písmena „L“ alebo „U“ s mnohými výstupkami, ktoré komplikujú zatepľovanie a zbytočne predražujú konštrukciu.

Rovnako ustupuje aj predstava, že rodinný dom musí mať aspoň 200 štvorcových metrov úžitkovej plochy. Mladé rodiny v roku 2026 racionálne zvažujú skutočnú potrebu priestoru. Jednak preto, že cena za meter štvorcový postaveného domu sa dnes pohybuje od približne 2 200 eur s DPH vyššie, jednak preto, že aj ceny nehnuteľností na bývanie rástli podľa údajov Štatistického úradu SR vo 4. štvrťroku 2025 medziročne takmer o 13 percent.

Neviditeľný, no najdôležitejší trend: energetická trieda A0

Každá novostavba rodinného domu na Slovensku musí od roku 2021 spĺňať energetickú triedu A0, teda takmer nulovú potrebu primárnej energie do 54 kWh na štvorcový meter za rok. Od februára 2022 je navyše podmienkou využitie obnoviteľného zdroja energie podľa zákona č. 309/2009 Z. z., na čo upozorňuje aj odborný portál Energie-portal.sk.

V praxi to znamená, že bez tepelného čerpadla, fotovoltiky, rekuperácie alebo ich kombinácie sa stavebné povolenie ani kolaudácia nezaobídu. Táto zdanlivo technická norma určuje aj to, ako bude dom vyzerať. Vedie k jednoduchším tvarom, kompaktnejším objemom a väčším oknám orientovaným na juh.

Od 1. apríla 2025 navyše platí nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z., ktorý zjednodušuje povoľovací proces pre rodinné domy do 300 štvorcových metrov. Prenáša však väčšiu zodpovednosť na projektanta. Ten musí doložkou súladu preukázať, že projekt spĺňa všetky požiadavky. Výber skúseného projekčného štúdia sa tak stáva dôležitejším než v minulosti.

Čo zostáva v kurze

Trendy vo fasádach a strechách sa menia v desaťročných cykloch. Čierne fasády, ktoré dnes pôsobia nadčasovo, môžu o 15 rokov pôsobiť rovnako dobovo ako dnes oranžové omietky z roku 2008. Čo sa však nemení, je základná funkcia rodinného domu. Mal by poskytovať útulné a zdravé bývanie, byť energeticky úsporný, mať premyslené dispozície a zapadať do svojho okolia. Práve preto odborníci odporúčajú nenaháňať sa za momentálnou módou, ale stavať tak, aby dom dával zmysel aj o tri desaťročia.