Interpretácia prvého diplomatického kontaktu medzi Robertom Ficom a budúcim maďarským premiérom Péterom Magyarom rozdeľuje slovenskú politickú scénu. Kým vládna koalícia hovorí o principiálnom spore o Benešove dekréty, opozícia upozorňuje na konkrétnu legislatívnu zmenu, ktorá zaviedla trest odňatia slobody za spochybňovanie povojnového usporiadania.

Spor o „cenzúru“ v Trestnom zákone

Podľa opozičných poslancov Juraja Krúpu (SaS) a Tomáša Valáška (PS) Magyarova požiadavka nesmeruje k zrušeniu samotných dekrétov, ale k odstráneniu nového trestného činu. Ide o novelu Trestného zákona účinnú od konca decembra 2025, ktorú podpísal prezident Peter Pellegrini.

Kľúčové aspekty spornej legislatívy:

  • Trestná sadzba: Verejné spochybnenie povojnového usporiadania môže viesť k odsúdeniu na šesť mesiacov väzenia.
  • Dosah na opozíciu: Podľa Valáška ide o formu cenzúry, ktorá sa môže dotknúť nielen maďarskej menšiny, ale kohokoľvek, kto kritizuje historické procesy.
  • Vyvlastňovanie pôdy: Juraj Krúpa upozornil, že na základe dekrétov na Slovensku stále dochádza k vyvlastňovaniu, čo postihuje nielen Maďarov, ale aj Slovákov, ktorí nadobudli pozemky s nedoriešenou právnou minulosťou.

Predseda mimoparlamentnej Maďarskej aliancie László Gubík reagoval, že v otázke Benešových dekrétov a práv Maďarov žijúcich na Slovensku neexistuje kompromis. „Ak Robertovi Ficovi skutočne záleží na dobrom spolunažívaní Slovákov a Maďarov, našu snahu o zastavenie rozkrádania pôdy a pozemkovej mafie v budúcnosti už nebude zneužívať na strašenie svojich voličov,“ poznamenal. Gubík tvrdí, že na rokovaní s nastávajúcim premiérom Maďarska budú tlmočiť odkaz, že nezákonné rozkrádanie pôdy pod prezývkou dodatočných konfiškácií prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu sa musí zastaviť. „Toto politické rozhodnutie by Robert Fico mohol urobiť už dnes a rovnako by mohol rozhodnúť aj o vypustení pasáže ‚lex Beneš‘ z Trestného zákona. Má pravdu, keď tvrdí, že v týchto otázkach sa naše postoje principiálne líšia,“ skonštatoval.

Dva pohľady na jeden telefonát

Kým Robert Fico po telefonáte zdôraznil snahu o koordináciu v energetike (ropovod Družba a žaloba proti RePowerEU), musel priznať, že s Péterom Magyarom narazili na tému kolektívnej viny. Budúci maďarský líder podmieňuje politickú spoluprácu zárukami, že Maďari v SR nebudú čeliť väzeniu za svoje historické postoje.

Slovenský premiér vníma Benešove dekréty ako nedotknuteľný základ povojnového usporiadania, zatiaľ čo hnutie Tisza ich vníma cez optiku práv maďarskej menšiny. Opozícia (PS a SaS) sa v tomto bode výnimočne zhoduje s Magyarom v tom, že kriminalizácia názoru na históriu je v demokratickej spoločnosti neprípustná a môže byť zneužitá na politický boj.

Slovensko-maďarské vzťahy v apríli 2026 vstupujú do fázy, kedy sa historické traumy opäť stávajú súčasťou aktuálneho trestného práva. Kým vládna moc bráni povojnové usporiadanie hrozbou väzenia, opozícia aj nová budapeštianska vláda volajú po zrušení legislatívy, ktorú považujú za nedemokratickú. Definitívne vyjasnenie pozícií sa očakáva na osobnom stretnutí oboch lídrov v Bruseli.