Plánovaná cesta slovenského premiéra Roberta Fica do Moskvy na oslavy Dňa víťazstva 9. mája vyvolala diplomatickú rozbušku. Pobaltské krajiny odmietajú sprístupniť svoj vzdušný priestor pre slovenský vládny špeciál, čo podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) označil za bezprecedentné obmedzenie slobody a porušenie diplomatických pravidiel.
Gašpar: Takto sa diplomacia nerobí
Podpredseda NR SR Tibor Gašpar na utorkovej tlačovej konferencii ostro kritizoval postoj Estónska, Litvy a Lotyšska. Podľa neho ide o nebezpečný precedens, ktorý by mohol viesť k recipročnému blokovaniu letov v rámci Európy. „Predstavte si, že my začneme z ideologických dôvodov blokovať lety vládnych špeciálov z Pobaltia smerom do Bruselu. Keby mal platiť tento princíp, tak vládne špeciály nelietajú,“ vyhlásil Gašpar.
Postoje zúčastnených krajín (apríl 2026):
- Estónsko: Minister Margus Tsahkna potvrdil zákaz. Dôvodom je, že vzdušný priestor krajiny nesmie slúžiť na posilňovanie vzťahov s Ruskom počas agresie na Ukrajine.
- Litva a Lotyšsko: Podľa premiéra Fica povolenie nedostane, hoci Litva v pondelok tvrdila, že oficiálnu žiadosť zatiaľ neeviduje.
- Poľsko: Žiadosť od slovenskej strany dostalo a aktuálne ju vyhodnocuje, uviedol hovorca poľskej diplomacie Maciej Wewiór.
Návrat k „južnej trase“
Zablokovanie severnej cesty cez Pobaltie nie je pre slovenský vládny špeciál novinkou. Už minulý rok musel Robert Fico pri ceste do Ruska využiť výrazne dlhšiu trasu vedúcu cez Maďarsko, Rumunsko a oblasť Čierneho mora. Táto obchádzka zvyšuje náklady na let aj časovú náročnosť prepravy.
Premiér plánuje v Moskve nielen účasť na oslavách konca druhej svetovej vojny, ale aj sériu bilaterálnych rokovaní. V minulosti sa počas tejto príležitosti stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom či čínskym lídrom Si Ťin-pchingom. Práve tieto diplomatické aktivity sú tŕňom v oku pobaltských štátov, ktoré ich považujú za ohrozenie bezpečnosti Európy.
Referendum je zbytočné míňanie peňazí, tvrdí Gašpar
Hoci Tibor Gašpar vyjadril rešpekt k rozhodnutiu prezidenta Petra Pellegriniho, proces iniciovaný stranou Demokrati označil za nadbytočný. Podľa jeho slov by prípadná nová vláda mohla príslušné zákony zmeniť priamo v parlamente bez potreby drahého plebiscitu. „Považujeme to za zbytočné míňanie peňazí, ale keďže prezident musí rešpektovať zákon, referendum sa musí uskutočniť,“ skonštatoval podpredseda parlamentu.
Základné pravidlá pre platnosť referenda na Slovensku:
- Kvorum: Účasť musí presiahnuť 50 % oprávnených voličov.
- Súhlas: Rozhodnutie musí podporiť nadpolovičná väčšina zúčastnených.
- Náklady: Organizácia referenda si vyžaduje milióny eur zo štátneho rozpočtu na logistiku a volebné komisie.
Prezidentské rozhodnutie a právne dohry
Prezident Peter Pellegrini vyhlásil referendum na základe petície, ktorú podpísalo viac ako 350 000 občanov. Z pôvodných troch otázok však na hlasovací lístok postúpili len dve. Otázka o skrátení volebného obdobia bola zamietnutá ako protiústavná. Strana Demokrati, ktorá za iniciatívou stojí, už avizovala, že v tejto veci podá podnet na Ústavný súd SR.
O čom budú občania 4. júla 2026 rozhodovať:
- Zrušenie doživotnej renty pre vybraných ústavných činiteľov.
- Znovuzriadenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
