Ruským školstvom otriasa ďalší škandál, ktorý odhaľuje hlbokú mieru nekritickej poslušnosti voči štátnej moci. Bieloruský aktivista v exile Vladislav Bochan usvedčil pedagógov v Čeľabinskej oblasti z toho, že bez zaváhania prijali a nahrali prejav inšpirovaný nacistickou rétorikou Adolfa Hitlera, pričom ho považovali za oficiálny príkaz vládnej strany.

Od Hitlera k Donbasu: Experiment s propagandou

Vladislav Bochan, ktorý žije v poľskom exile, vystupoval v komunikácii so školami ako fiktívny funkcionár vládnej strany Jednotné Rusko. Pedagógom zaslal text, ktorý bol takmer identickou kópiou Hitlerovho prejavu z 1. septembra 1939, ktorým nacistický vodca ospravedlňoval útok na Poľsko. Bochan v texte vykonal len kozmetické úpravy: „Gdansk“ nahradil „Donbasom“, „Ríšu“ premenoval na „Rusko“ a zmienky o tisícročnom Nemecku prispôsobil súčasnému ruskému kontextu.

Výsledky tohto sociálneho experimentu sú alarmujúce:

  • Úspešnosť: Z 12 oslovených škôl v Čeľabinskej oblasti mu videonahrávky s „vlasteneckým“ prejavom zaslalo až osem zariadení.
  • Metóda: Učitelia mali videá nahrať a odoslať „nadriadeným“ do 17. apríla 2026.
  • Slepá poslušnosť: Videá Bochan neskôr otitulkoval pôvodným prekladom Hitlerovho prejavu, aby demonštroval, že významový rozdiel medzi nacistickou agresiou a súčasnou ruskou propagandou je pre účastníkov experimentu nepostrehnuteľný.

Dokumentovanie fašizácie spoločnosti

Aktivista uviedol, že jeho cieľom je poukázať na fašizáciu ruskej spoločnosti, pričom sa opiera o známu esej Umberta Eca z roku 1995 o „večnom fašizme“. Bochan sa tentoraz zameral na fenomén formovania obrazu nepriateľa, ktorý je v propagande vykresľovaný ako súčasne „príliš silný“ (hrozba, pred ktorou sa treba zjednotiť) aj „príliš slabý“ (aby nevyvolával paralyzujúci strach u budúcich vojakov).

Nie je to prvýkrát, čo Bochan takto zosmiešnil ruský vzdelávací systém:

  • Alobalové čiapky (november 2024): Vo Voronežskej oblasti presvedčil učiteľov, aby si vyrobili čiapky z alobalu ako ochranu pred nepriateľskými satelitmi. Pedagógovia ich hrdo nosili ako „prilby vlasti“.
  • Výchova generácie: Aktivista upozorňuje, že ak učitelia nie sú schopní kriticky vyhodnotiť ani texty prebraté od nacistov, nemôžu k nezávislému mysleniu viesť ani svoje žiactvo.

Prípad z apríla 2026 potvrdzuje, že strach z autority a absencia kritického myslenia sa v ruskom školstve stali normou. Bochanove aktivity, hoci hraničia s politickou recesiou, slúžia ako mrazivý dokument doby, v ktorej sa rétorika najtemnejších kapitol dejín 20. storočia vracia do tried pod rúškom moderného vlastenectva.