Česká republika je pripravená ponúknuť svoj unikátny pasívny radar na zaistenie bezpečnosti v strategickom Hormuzskom prielive, hneď ako sa napätá situácia v regióne upokojí. V piatok to novinárom oznámil český premiér Andrej Babiš s tým, že ide o svetovo unikátne zariadenie, ktoré by v danej oblasti našlo mimoriadne efektívne uplatnenie. O ponuke informovala TASR na základe správy portálu Novinky.cz.

Technologická špička DPET: Sleduje 500 cieľov súčasne

Podľa Andreja Babiša disponuje česká armáda v rámci NATO vynikajúcim renomé práve vďaka technológiám, v ktorých patrí medzi svetovú elitu. Konkrétne ide o pasívny sledovací systém DPET (Deployable Passive ESM Tracker). Tento sofistikovaný prístroj funguje na princípe rozdielneho času príchodu signálu na jednotlivé stanice a jeho technické parametre sú ohromujúce:

  • systém sa skladá z jednej centrálnej a troch bočných staníc, procesorovej jednotky a operátorského pracoviska,
  • v reálnom čase dokáže sledovať až 500 cieľov súčasne,
  • pracuje v efektívnom dosahu až 400 kilometrov,
  • je určený na detekciu, lokalizáciu a identifikáciu vzdušných, pozemných aj námorných cieľov vrátane dronov.

„Systém DPET je absolútne unikátny a jeho vlastnosti sa presne na takýto účel hodia, určite by bol dôležitým prínosom na ochranu lodnej dopravy v prielive,“ uviedol premiér na sociálnej sieti X a zdôraznil, že zariadenie je ideálne na ochranu komerčných plavidiel.

Gesto pre spojencov a kritika z Bieleho domu

Hoci o vyslaní radaru a vojakov do oblasti bude musieť definitívne rozhodnúť český parlament, premiér vníma tento krok ako dôležité diplomatické gesto. Reaguje ním na opakovanú kritiku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyčítal Európe pasivitu pri obrane tejto kľúčovej vodnej cesty. „Myslím, že to poteší našich priateľov a možno aj prezidenta Trumpa,“ podotkol Andrej Babiš.

Český predseda vlády už o pláne chrániť Hormuzský prieliv rokoval s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a avizoval ďalšie konzultácie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom. Hormuzský prieliv, kľúčový pre svetový export ropy, zostáva pre prebiehajúcu vojnu na Blízkom východe zablokovaný, čo zvyšuje tlak na medzinárodné spoločenstvo a zintenzívňuje diskusie o nasadení moderných obranných systémov.