Slovenská republika oficiálne napadne celoeurópsky zákaz dovozu ruského plynu na Súdnom dvore EÚ. Premiér Robert Fico (Smer-SD) oznámil, že Slovensko podá žalobu proti euronariadeniu z januára 2026, ktoré podľa vládneho kabinetu nebolo prijaté zákonným spôsobom a hrubo zasahuje do energetickej suverenity vnútrozemského štátu.

Spor o právo veta a právny základ

Kľúčovým argumentom slovenskej žaloby je spôsob schvaľovania zákazu. Kým Európska komisia a Rada EÚ prijali nariadenie ako opatrenie obchodnej politiky (kde stačí kvalifikovaná väčšina), slovenská strana tvrdí, že ide o rozhodnutie týkajúce sa zahraničnej a bezpečnostnej politiky. „Namietame, že tam, kde nebolo možné použiť kvalifikovanú väčšinu, bola použitá, a že bolo obídené právo suverénnej krajiny niečo vetovať,“ vyhlásil Robert Fico.

Minister spravodlivosti Boris Susko doplnil, že reštriktívna povaha nariadenia vyžaduje jednomyseľnosť, podobne ako to bolo pri zákazoch iných surovín v minulosti. Slovensko sa tak v roku 2026 ocitá v právnom spore, ktorý môže podľa Suska determinovať budúci spôsob rozhodovania v celej Európskej únii.

Hlavné body pripravovanej žaloby na Súdny dvor EÚ:

  • Neplatnosť nariadenia: SR žiada vyslovenie neplatnosti aktu o zákaze dovozu ruského plynu.
  • Predbežné opatrenie: Premiér odporučil žiadať o pozastavenie účinnosti zákazu, kým súd nerozhodne (proces môže trvať až tri roky).
  • Termín podania: Žaloba musí byť podaná do 27. apríla 2026, ministerstvo ju plánuje odoslať už budúci týždeň.
  • Geografické znevýhodnenie: Slovensko argumentuje chýbajúcim prístupom k moru a obmedzenými alternatívami voči potrubnému plynu.

Koordinácia s Maďarskom a ochrana suverenity

Slovensko už pristúpilo k podobnej žalobe, ktorú podalo Maďarsko, no premiér Fico zdôraznil potrebu vlastného právneho kroku. Dôvodom je aj neistota spojená s nástupom novej maďarskej vlády a jej budúcim postojom k sporu. Na príprave textu sa podieľal aj zástupca Kancelárie SR pred súdmi EÚ Adrián Lukáčik a rezort hospodárstva reprezentovaný štátnym tajomníkom Szabolcsom Hodosym.

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v tejto veci bude prelomové. Pôjde o historicky prvý verdikt, ktorý jasne zadefinuje hranicu medzi spoločnou obchodnou politikou a bezpečnostnými záujmami členských štátov. Pre Slovensko je tento spor existenčný, keďže náhle odstrihnutie od plynovodov bez adekvátnej infraštruktúry by mohlo viesť k vážnemu ohrozeniu priemyslu a energetickej stability krajiny.