Najväčšia koaličná strana Smer-SD rázne odmietla kritiku zo strany opozičnej SaS, podľa ktorej zlé podnikateľské prostredie a nepodarená konsolidácia verejných financií vyháňajú zabehnuté firmy zo Slovenska. Ako posledný prípad sa spomína postupný presun výroby z trnavskej fabriky Figaro do českého Rohatca. Podľa poslancov vládneho Smeru-SD je však na vine práve terajšia opozícia, ktorá v roku 2023 odovzdala vládu s tými najhoršími verejnými financiami v celej Európskej únii.

Ostrá výmena názorov a obvinenia z chaosu

„Na začiatok by som chcel povedať, že dnes najviac vykrikujú ľudia ako Branislav Gröhling alebo ako pán Marián Viskupič (obaja SaS), ktorý bol predsedom v predchádzajúcej vláde výboru pre rozpočet a financie. Spôsobili tento chaos v prvom rade oni. Oni dnes zahmlievajú svoje problémy a snažia sa navnadiť dojem, že táto vláda spôsobuje všetok ten chaos,“ vyhlásil poslanec strany Smer-SD Daniel Karas.

Ekonomické ukazovatele a vplyv drahých energií

Súčasná vláda sa podľa Daniela Karasa aktívne usiluje tento nepriaznivý stav napraviť a dať ekonomiku opäť do poriadku. Ako jasný príklad úspechu kabinetu uviedol porovnania inflácie z uplynulých období:

  • potravinová inflácia za rok 2025 bola (bez zarátania sladených nápojov) na úrovni 1,7 % a zároveň štvrtá najnižšia v EÚ,
  • toto číslo dal do priameho porovnania s potravinovou infláciou atakujúcou 20 % v roku 2022, keď doznievala pandémia ochorenia COVID-19 a začala sa vojna na Ukrajine,
  • priemerná hodnota celkovej inflácie za rok 2025 pritom dosiahla úroveň 4 %.

Do diskusie sa zapojil aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD), ktorý pripomenul, že nezamestnanosť na Slovensku stále atakuje historicky najnižšie hranice a na trhu je vysoký počet voľných pracovných pozícií. Zahraničné firmy podľa neho neodchádzajú pre zlé podnikateľské prostredie, ale doplácajú na vysoké ceny energií, ktoré sú priamym výsledkom európskeho Green Dealu. Svoje argumenty podložil štvrtkovými cenami elektriny na pražskej burze: kým pre Slovensko to bolo 104,81 eura za megawatthodinu (MWh), v susednom Česku to bolo o deväť eur menej a v Poľsku 102,14 eura za MWh. V Maďarsku cena dokonca stúpla na 107,98 eura za MWh, pričom napríklad Francúzsko či Španielsko sa tešia z výrazne nižších, takmer polovičných cien.