Majetok slovenských domácností síce vykazuje dynamický rast, no jeho štruktúra zostáva v porovnaní s vyspelou Európou nevyvážená. Väčšina bohatstva Slovákov je totiž pevne viazaná v nehnuteľnostiach, zatiaľ čo v oblasti finančných aktív sa Slovensko naďalej potáca na chvoste Európskej únie.

Slováci sú bohatí najmä „na papieri“

Podľa aktuálnych údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides, zostáva kľúčovým pilierom domáceho bohatstva vlastné bývanie. Táto silná orientácia na reality však so sebou prináša aj značné ekonomické riziká, najmä nízku likviditu v prípade nečakaných finančných šokov. „Aktíva rastú pomerne dynamicky aj napriek slabšiemu ekonomickému prostrediu, najmä vďaka vývoju na finančných trhoch,“ vysvetlil Štefanides.

Analýza majetkových pomerov slovenských domácností odhalila nasledujúce kľúčové ukazovatele:

  • Celková hodnota nehnuteľností vo vlastníctve domácností dosahuje približne 268 000 000 000 eur.
  • Vlastné bývanie tvorí takmer 70 % celkového majetku Slovákov.
  • Celkový čistý majetok domácností sa pohybuje na úrovni 330 000 000 000 eur.
  • Finančné aktíva ku koncu roka 2025 dosiahli 124,3 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 8,3 %.

Priepasť v porovnaní s Českom sa prehlbuje

Napriek percentuálnemu rastu zostáva čistý finančný majetok na priemerného obyvateľa Slovenska alarmujúco nízky. S hodnotou okolo 11 000 eur nám patrí predposledné miesto v Európskej únii. V dramatickom kontraste stojí susedné Česko, kde čistý finančný majetok na obyvateľa predstavuje takmer 36 000 eur, teda trojnásobne viac než u nás. Problémom je aj nízka miera participácie na kapitálových trhoch.

Produktový špecialista VÚB Štefan Hronec v tejto súvislosti upozornil na dôležité faktory:

  • Do finančných nástrojov investuje len niečo vyše 10 % populácie, čo je výrazne menej ako priemer eurozóny.
  • „Ak investuje len malá časť populácie, rast finančného majetku nedokáže potiahnuť celú spoločnosť,“ varuje Hronec.
  • Existujú výrazné generačné rozdiely – kým mladšie ročníky investujú odvážnejšie, staršie domácnosti sa spoliehajú na tradičné úspory a reality.

Nevyvážená štruktúra majetku Slovákov má negatívny vplyv nielen na individuálnu finančnú slobodu, ale aj na celkovú spotrebu a rast domácej ekonomiky. Kým sa väčšia časť populácie neodkloní od pasívneho držania nehnuteľností smerom k aktívnemu investovaniu, Slovensko bude v rebríčkoch finančnej sily obyvateľstva naďalej zaostávať za svojimi susedmi aj priemerom vyspelých krajín EÚ.