Nemecká politická scéna opäť otvára vášnivú diskusiu o zavedení všeobecného rýchlostného limitu na tamojších diaľniciach. Strana Zelených v reakcii na prehlbujúcu sa energetickú krízu a nestabilitu na trhu s ropou navrhuje plošné obmedzenie, ktoré by malo priniesť okamžité úspory pre peňaženky motoristov aj štátnu pokladnicu.

Boj proti drahým palivám a následkom vojny

Hlavným hnacím motorom tejto iniciatívy je dramatický nárast cien pohonných látok. Ceny nafty a benzínu prudko vzrástli v dôsledku vojny s Iránom, ktorá v roku 2026 výrazne narušila globálne dodávky ropy a vyvolala neistotu na svetových trhoch. „Okamžite to zníži spotrebu paliva, štát to nič nestojí, ušetria sa peniaze na čerpacích staniciach a zvýši sa bezpečnosť na našich cestách,“ uviedla vo štvrtok Julia Verlindenová, podpredsedníčka parlamentnej skupiny Zelených. Správu priniesla agentúra TASR na základe informácií od DPA.

Opozičná strana už predložila do dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestag) konkrétny návrh zákona, ktorým sa teraz budú zaoberať odborné výbory. Návrh počíta s nasledujúcimi opatreniami a prínosmi:

  • Zavedenie maximálnej povolenej rýchlosti na úroveň 130 kilometrov za hodinu na všetkých diaľničných úsekoch.
  • Okamžité a merateľné zníženie spotreby paliva u osobných aj nákladných vozidiel.
  • Zvýšenie plynulosti cestnej premávky a posilnenie bezpečnosti účastníkov dopravy.
  • Zníženie emisií CO2 v súlade s environmentálnymi cieľmi Nemecka.

Odborníci volajú po spoločenskej zodpovednosti

Podporu návrhu vyjadrujú aj environmentálni experti, podľa ktorých je odpor voči limitom v súčasnej situácii neudržateľný. Jens Hilgenberg, odborník na dopravu v Nemeckom zväze pre životné prostredie a ochranu prírody (BUND), tvrdí, že argumenty v prospech obmedzenia sú presvedčivé. „Kritika sa zdá byť zo dňa na deň čoraz viac odtrhnutá od reality,“ uviedol pre DPA. Podľa neho je zavedenie limitu technicky nenáročné, spoločensky únosné a zodpovedá želaniam veľkej časti verejnosti, ktorá hľadá spôsoby, ako čeliť energetickej drahote pod taktovkou vlády kancelára Friedricha Merza.

Zavedenie plošnej „stotridsiatky“ na nemeckých diaľniciach by znamenalo koniec jednej z posledných bášt neobmedzenej rýchlosti v Európe. V čase, keď energetická bezpečnosť krajiny visí na vlásku kvôli konfliktom na Blízkom východe, sa však tento krok javí skôr ako pragmatická nutnosť než politický rozmar. Rozhodnutie nemeckých zákonodarcov v najbližších týždňoch ukáže, či preváži tradičná láska k rýchlej jazde, alebo potreba šetriť vzácne suroviny.