Zabudnite na preplnené Tatry: 6 neobjavených kútov Slovenska, kde nestretnete davy turistov

Keď príde pekný jarný deň a vy neviete, kam sa vybrať, nemusíte stáť v rade na parkovisku pod Lomnickým štítom. Zobrali sme mapu, obišli vyšľapané chodníky a vybrali šesť miest, kde zažijete Slovensko v jeho najpôvodnejšej podobe.

Niekedy stačí len odbočiť z hlavnej cesty

Pomalé spoznávanie vlastnej krajiny nie je len módny trend. Je to reakcia na preplnené turistické destinácie, predražené parkoviská a selfie tyče na každom výhľadovom bode. Občianske združenie Take naše, ktoré organizuje víkendové zážitkové programy v menej známych regiónoch Slovenska, zaznamenalo rastúci záujem o lokality ako Gemer, Poloniny či Šariš. Ich podujatia „Objavte Poloniny" a „Objavte Gemer" sa pravidelne vypredajú. Slováci chcú objavovať vlastnú krajinu, len potrebujú správny impulz.

Filozofia je jednoduchá: menej kilometrov, viac zážitkov. Namiesto jedného dňa v Tatrách si doprajte víkend na Gemeri. Namiesto Demänovskej jaskyne skúste Drienčanský kras. Miestni vám povedia príbehy, ktoré v žiadnom sprievodcovi nenájdete, a za obed zaplatíte polovicu toho, čo pod Gerlachovským štítom.

1. Gemer: zabudnutý kraj s najväčšou koncentráciou pokladov

Gemer je región, o ktorom počul takmer každý, no málokto sa tam naozaj vybral. Pritom ide o jeden z najbohatších kútov Slovenska. Leží v južnej časti stredného Slovenska a v jeho srdci nájdete historickú Rožňavu so Strážnou vežou, odkiaľ sa otvárajú výhľady na celú kotlinu.

Hlavným lákadlom je Gotická cesta, poznávacia trasa dlhá 276 kilometrov. Prechádza zabudnutými dedinkami, v ktorých stoja kostolíky plné stredovekých fresiek z 13. a 14. storočia. Patria k najvzácnejším na Slovensku, no väčšina turistov o nich nemá ani potuchy. Za návštevu stojí románsky kostol v obci Rákoš z 13. storočia alebo kostoly v Kraskovej a Rimavských Janovciach.

Pre milovníkov technických pamiatok sú tu Gemerské spojky, nedokončené železničné trate z obdobia druhej svetovej vojny. Vznikli ako reakcia na Viedenskú arbitráž, keď Slovensko stratilo časť južného územia. Tunely, cez ktoré nikdy neprešiel žiadny vlak, sú dnes obľúbeným cieľom dobrodruhov.

Kaštieľ v Betliari, kedysi sídlo rodu Andrássyovcov, ukrýva v interiéri samurajskú výzbroj aj múmiu egyptského kňaza. Záhradný park s rímskym vodopádom, japonským mostom a čínskym altánkom patrí medzi najvýznamnejšie historické záhrady v Európe.

Náš tip: Ak máte pol dňa, vyberte sa na Plešiveckú planinu v Slovenskom krase. Alebo si urobte prechádzku po Drienčanskom krase, nenáročnom náučnom chodníku, ktorý je spojený s menom rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského.

2. Poloniny: kde žijú zubry a svietia hviezdy

Národný park Poloniny je najvýchodnejším a najmenej navštevovaným národným parkom na Slovensku. Ročne sem zavíta len okolo 15 000 turistov, čo je zlomok v porovnaní s Tatrami. A pritom tu nájdete pralesy zapísané na zozname Svetového prírodného dedičstva UNESCO (Stužica, Havešová a Rožok), najtmavšiu nočnú oblohu v krajine a jedinú populáciu zubra hôrneho žijúceho vo voľnej prírode na Slovensku.

Pomenovanie „poloniny" pochádza od jedinečných horských hrebeňových lúk nad úrovňou lesa, ktoré sú typické pre Bukovské vrchy. Park sa rozprestiera na slovensko-poľsko-ukrajinskom pohraničí a dominuje mu vrch Kremenec (1 221 m n. m.), kde sa stretávajú hranice troch štátov.

Mimoriadnym zážitkom je návšteva drevených chrámov, takzvaných cerkví. V najvýchodnejšom kúte Slovenska sa ich nachádza deväť, viaceré pochádzajú z 18. storočia. Zvyčajne sú zamknuté, no v okolí vždy nájdete správkyňu, ktorá vás rada prevedie.

Náš tip: Z obce Runina je to na Sedlo pod Ďurkovcom necelé dve hodiny. Čakajú vás najkrajšie poloninské lúky v celom národnom parku. Ak máte menej času, vyberte sa z Novej Sedlice na lúku Poľana. Je vzdialená len 1,6 km od centra obce, nájdete tam vodnú plochu a drevený prístrešok na piknik.

3. Šariš a Slanské vrchy: Údolie obrov a zabudnuté hrady

Šarišský región je pre väčšinu ľudí spojený len s Bardejovom a Šarišským hradom. No práve okolie Prešova a Slanské vrchy ukrývajú miesta, o ktorých vie naozaj málo ľudí.

Hermanovské skaly sú najrozsiahlejším skalným komplexom Slanských vrchov. Sokolie skaly a Havranie skaly dosahujú výšku stien až 80 metrov a celý komplex dostal ľudový názov Údolie obrov. Dôvod je prostý: v skalnom masíve sa nachádza obrovská priehlbina, ktorá pripomína ľudskú stopu. Náučný chodník Telekia s dĺžkou 6 kilometrov a prevýšením 260 metrov začína pri Kukorelliho chate na okraji obce Hermanovce nad Topľou.

Neďaleko Prešova, nad obcou Krásna Lúka, stojí rozhľadňa na Čarnej hure (1 180 m n. m.) v Levočských vrchoch. Postavili ju miestni dobrovoľníci. Za jasného počasia z nej uvidíte Šarišský hrad, Ľubovniansky hrad, Hanigovský hrad, pohorie Čergov a dokonca aj Pieniny.

Náš tip: Výstup na rozhľadňu z obce Krásna Lúka trvá asi hodinu a pol. Na jarný deň s dobrou viditeľnosťou je to ideálna voľba.

4. Špania Dolina a Horehronie: banícka história a parné vlaky

Špania Dolina je malinká dedinka ukrytá v horách nad Banskou Bystricou. Bývalá banícka osada, kedysi významné centrum ťažby medených rúd, je dnes pokojným miestom s krásnymi scenériami a bohatou históriou.

Len kúsok ďalej, v Čiernom Balogu, jazdí historická Čiernohronská lesná železnica. Úzkorozchodná trať dlhá 16 kilometrov vás parným alebo motorovým vlakom zavedie do malebnej prírody Horehronia. Tematické jazdy sú obľúbené medzi deťmi aj dospelými.

Ak sa cestou zastavíte v Kremnici, nájdete tu historické mestečko s hradbami, z ktorých sa otvárajú krásne výhľady na okolie. Kremnica je dodnes synonymom razby mincí na Slovensku.

Náš tip: Špania Dolina je len 12 km od Banskej Bystrice. Ideálny poldenný výlet, ktorý sa dá spojiť s prechádzkou k Vodnému žľabu Rakytovo pri Dolnom Harmanci, unikátnej technickej pamiatke na prepravu dreva.

5. Jarabinský prielom a tichá strana Pienin

Pieniny väčšina Slovákov pozná len zo strany pltí na Dunajci. No východná časť tohto pohoria ukrýva Jarabinský prielom, krasovo-riečny kaňon, ktorý vytvoril potok Malý Lipník neďaleko obce Jarabina. V najužšom mieste má šírku len 3 metre a prechod ním je nenáročný.

Ak máte viac času, skúste túru na Šľachovky, nenáročný hrebeňový výstup v Pieninách s panorámou Tatier, Spišskej Magury a Troch Korún. Na Ľubovnianskom hrade je novinkou „magické zrkadlo", moderná atrakcia spojená s poľským hradom Muszyna. Umožňuje v reálnom čase vidieť ľudí stojacich pred zrkadlom na druhom hrade.

Náš tip: Jarabinský prielom zvládnete za hodinu až dve. Potom si dajte obed v niektorom z penziónov v okolí Starej Ľubovne a doprajte si pokoj, aký v Tatrách nenájdete.

6. Kráľova hoľa a Šumiac: tam, kde pramenia štyri rieky

Kráľova hoľa (1 946 m n. m.) je vrch opradený legendami a ospevovaný básnikmi. Dominuje východnej časti Nízkych Tatier a podľa povesti získala svoj názov od uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý tu kedysi poľoval a obedoval na samom vrchole. No oveľa zaujímavejšie ako legenda je fakt, že práve tu pramenia štyri z najväčších slovenských riek: Čierny Váh, Hron, Hornád a Hnilec. Také niečo sa na Slovensku nenájde nikde inde.

Najobľúbenejšia trasa na vrchol začína v horehronskej obci Šumiac, historicky jednej z najzápadnejších dedín s rusínskym obyvateľstvom na Slovensku. Z centra obce vedie modrá turistická značka cez les, popri náučnom chodníku s krížovou cestou, až k Chate pod Kráľovou hoľou. Odtiaľ je to na vrchol ešte asi hodinu. Celý výstup zaberie zhruba tri a pol hodiny s prevýšením vyše tisíc metrov, no technicky nie je náročný. Na vrchole, ak vám počasie praje, uvidíte panorámu od Vysokých Tatier cez Spiš až po Horehronie.

Cykloturisti ocenia, že zo Šumiaca vedie na vrchol aj stará asfaltová cesta dlhá 12 km. V obci si dokonca môžete požičať elektrobicykel. A ak vás unaví turistika, cestou naspäť sa oplatí zastaviť pri Chmarošskom viadukte, jednom z najfotogenickejších železničných mostov na Slovensku, alebo pri prameni Hrona neďaleko Vernára.

Šumiac je dobrým východiskovým bodom aj na viacdňové potulky. V obci a okolí nájdete príjemné ubytovanie v súkromí, napríklad Apartmány Šumiac, odkiaľ to máte na turistický chodník len pár minút pešo. V centre obce stojí za návštevu aj Múzeum zvoncov a spiežovcov.

Náš tip: Ak nemáte čas na celý výstup, vyrazte aspoň po náučnom chodníku k vyhliadke nad obcou. Krátka odbočka z modrej značky vás odmení pohľadom na celý Šumiac a okolitú dolinu. A verš vytesaný do jedného zo smrekov vám pripomenie, že niekedy stačí len zastať a rozhliadnuť sa.

Kam s deťmi? Špeciálna sekcia pre rodiny

Nie každý výlet musí byť o náročnom stúpaní. Vybrali sme miesta, kde sa zabavia aj najmenší a rodičia si oddýchnu od davov.

Gemer pre rodiny

• Rodinný park Obrovisko na Muránskej planine ponúka monumentálne drevené sochy obrov v srdci prírody. Ideálne miesto na piknik a hry pre deti.
• GemCraft, Centrum gemerského remesla v Štítniku je miesto, kde si deti môžu vyskúšať fúkanie vianočných ozdôb, prácu s keramikou z gemerskej hliny alebo tvorbu z dreva.
• Dobšinská ľadová jaskyňa je klasika, ktorá stojí za znovuobjavenie. Vnútri sa teplota pohybuje okolo 0 °C, čo je najmä v teplých jarných dňoch príjemne kontrastný zážitok.

Poloniny pre rodiny

• Gazdoráň je nenáročná trasa zo Sedla Barankovec, vhodná pre rodiny s deťmi. Zaberie maximálne hodinu a pol a na konci vás odmení výhľad na vodnú nádrž Starina, najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe.
• Miniskanzen drevených chrámov v Ľutine pri Prešove je skvelá voľba, ak vám je na cestu do Polonín ďaleko. Prezentuje unikátne drevené cerkvi východného Slovenska v zmenšenej podobe. Ideálne pre malé deti, ktoré nevydržia dlhé jazdy autom.

Stredné Slovensko pre rodiny

• Čiernohronská lesná železnica v Čiernom Balogu je zážitok na celý deň. Jazda historickým parným vlakom cez 16 km malebného Horehronia nadchne deti aj dospelých.
• Špania Dolina ponúka Banský náučný chodník s nenáročným Malým banským okruhom, ktorý je prispôsobený rodinám. Deti sa hravou formou dozvedia o baníckej histórii a uvidia aj Banícky orloj. Parkovanie je zadarmo.
• Vodný žľab Rakytovo pri Dolnom Harmanci je obnovený technický unikát, kde deti môžu sledovať ukážky prepravy dreva pomocou vody.
• Kráľova hoľa zo Šumiaca je výstup, ktorý zvládnu aj zdatnejšie deti od šiestich rokov. V polovici trasy stojí Chata pod Kráľovou hoľou, kde sa dá oddýchnuť a občerstviť. Pre menšie deti je vhodná aspoň prechádzka po náučnom chodníku na začiatku trasy, kde ich poteší drevený snehuliak a rozprávkové zastavenia.

Šariš a Pieniny pre rodiny

• Legendarium, Údolie obrov pri Hermanovciach nad Topľou je kratší zábavno-náučný chodník (asi 4 km) s miestom na opekanie. Celú trasu lemujú tabuľky s príbehom o obrovi. Vhodné pre deti od 4 rokov.
• Jarabinský prielom je dobrodružstvo v skalnej rokline širokej len 3 metre. Prechod trvá len niekoľko desiatok minút.
• Rozprávkový chodník škriatka Mikluša pri obci Miklušovce (okres Prešov) vedie lesom po stopách rozprávkového škriatka. Nenáročné, krásne prostredie, ideálne pre predškolákov

Praktický prehľad

Slovensko má deväť národných parkov, vyše 180 hradov a zrúcanín a tisíce kilometrov značených turistických chodníkov. Väčšina návštevníkov sa pritom sústreďuje na niekoľko dobre známych lokalít. Stačí odbočiť o pár desiatok kilometrov a ocitnete sa v krajine, kde vás privíta ticho, miestni ľudia s príbehmi a príroda, ktorá nevyzerá ako z filtra na sociálnej sieti. Vyzerá lepšie.