Otvorením volebných miestností o 06.00 h sa v nedeľu v Maďarsku začali desiate demokratické voľby po zmene režimu v roku 1990. V rámci jednokolových volieb bude môcť k urnám do 19.00 h pristúpiť 8,2 milióna oprávnených voličov, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Súboj o moc po 16 rokoch dominancie
Hlavný volebný súboj prebieha medzi vládnym blokom Fidesz–KDNP pod vedením premiéra a predsedu Fideszu Viktora Orbána a opozičnou stranou TISZA, na ktorej čele je europoslanec Péter Magyar.
Maďarskú politickú scénu už 16 rokov ovláda strana Fidesz. Jej výrazný líder Orbán vládne v bloku s kresťanskodemokratickou KDNP nepretržite od roku 2010, pričom v predchádzajúcich štyroch po sebe idúcich parlamentných voľbách získal ústavnú väčšinu. Naposledy jeho konzervatívne zoskupenie v roku 2022 vyhralo voľby so ziskom vyše 54 percent a v 199-člennom zákonodarnom zbore získalo celkovo 135 kresiel.
Hlasovanie zo zahraničia a pravidlá
Na hlasovanie v maďarských parlamentných voľbách sa celosvetovo zaregistrovalo množstvo občanov žijúcich v zahraničí:
- 496 394 Maďarov je zaregistrovaných na hlasovanie poštou,
- 72 061 osôb figuruje v zozname voličov na zastupiteľských úradoch.
Poštou môžu hlasovať Maďari bez trvalého pobytu v Maďarsku, teda príslušníci maďarskej menšiny žijúcej v zahraničí vrátane Slovenska. K tomu však musia byť vopred zaregistrovaní v zozname voličov. Nevolia kandidátov jednomandátových obvodov, ale dostávajú iba hlasovací lístok pre celoštátnu kandidátku politických strán.
Vojna prieskumov pred hlasovaním
Inštitút Medián urobil na základe svojich piatich aktuálnych reprezentatívnych prieskumov odhad rozdelenia mandátov, podľa ktorého by mohol vládny Fidesz obsadiť 49 až 55 kresiel, pričom opozičná strana TISZA by obsadila 138 až 143 kresiel. To by podľa servera hvg.hu znamenalo dvojtretinovú väčšinu pre stranu vedenú Magyarom.
Provládny inštitút Nézőpont 3. apríla zverejnil výsledky svojho prieskumu, v ktorom Fideszu nameral 46 percent, strane TISZA 40 percent a Hnutiu Naša vlasť osem percent. Výsledky prezentoval tento inštitút s tvrdením, že „výskum verejnej mienky od Nézőpontu je realistickejší ako od Mediánu“.
Demokratická koalícia (DK) a Maďarská strana dvojchvostého psa v posledných prieskumoch dosahovali výsledky pod hranicou nutnou na vstup do parlamentu.







