Pilotný audit fungovania štátnych nemocníc, ktorý Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR nariadilo v piatich štátnych nemocniciach na Slovensku, ukázal viaceré zásadné skutočnosti. Na štvrtkovej konferencii Zdravé nemocnice – silné zdravotníctvo o tom informoval minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). Premiér Robert Fico (Smer-SD) potvrdil, že výsledky auditu videl. Označil ich za šokujúce. Potenciál na zlepšenie bol identifikovaný v oblasti využívania personálnych kapacít, materiálno-technického zabezpečenia, nákupu liekov a štandardizácii dát. Tiež v oblasti nastavenia financovania či v efektivite nemocníc.

Výzva na efektivitu a lepšie riadenie

„Efektivita už nemôže byť iba nejaký slogan a jednoducho ak náklady rastú rýchlejšie ako výkon, ak sa neriešia procesy a kontrola, dlh sa bude tvoriť aj naďalej, aj pri vyšších rozpočtoch. A toto je realita, ktorú musíme prijať bez výhovoriek a musíme ju konečne začať adresovať,“ vyhlásil minister. Zlepšiť podľa neho treba využívanie operačných sál, plánovanie výkonov, obsadenosť nemocníc či logistiku služieb. „To sú konkrétne veci, ktoré sa dajú a ktoré sa musia riadiť, aj keď ich budeme riadiť, prejaví sa to v čakacích dobách a v udržateľnosti,“ dodal šéf rezortu.

Osem konkrétnych opatrení

Avizoval, že na konferencii plánuje v súvislosti s výsledkami auditu predstaviť osem konkrétnych opatrení. Týkať sa majú:

  • Využívania kapacít, najmä operačných sál.
  • Plánovania výkonov a služieb.
  • Nákupov liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu či verejných obstarávaní.
  • Opatrení zameraných na finančnú disciplínu a záväzky.

Opatrenia budú podľa Kamila Šaška sledované, vyhodnocované a štvrťročne odpočtované. „Budú to opatrenia, pri ktorých sa dá povedať, či sú buď splnené alebo sú nesplnené, či sa to zlepšilo alebo nezlepšilo,“ spresnil minister.

Potenciál miliónových úspor a prázdne sály

Z dokumentu, ktorý na sociálnej sieti zverejnila opozičná poslankyňa Národnej rady SR a členka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS), vyplýva, že potenciálna báza pre úspory v piatich analyzovaných nemocniciach predstavuje 91,3 milióna eur ročne. Priniesť by ich mohlo dodržiavanie limitov platového automatu, úspory prostredníctvom redukcie nadčasov, odmeňovania a príplatkov či optimalizácia kolektívnych zmlúv pri návrate na zákonné minimum.

Zverejnený dokument poukazuje napríklad na to, že napriek nárastu nákladov na hospitalizácie sa ich počet nezvýšil. Zároveň podľa neho v nemocniciach prevyšuje zákonom stanovený normatív na počet lôžok o takmer 24 percent, čo predstavuje výrazný nadstav. Naopak, počet sestier je nedostatočný. Materiál tiež poukazuje na to, že operačné sály v nemocniciach sú počas ranných zmien využívané iba na 40 percent, pričom po 15.00 h nie sú využívané takmer vôbec. Dokument hovorí napríklad aj o neštruktúrovaných a nepresných dátach týkajúcich sa výkonov.