Tradičné tlačové konferencie a televízne duely strácajú svoj monopol. Politickí lídri po celom svete čoraz častejšie obchádzajú klasické médiá a prihovárajú sa voličom priamo prostredníctvom vlastných podcastov, YouTube kanálov či sociálnych sietí. Kým v Spojených štátoch či vo Francúzsku zažívajú boom siahodlhé neformálne rozhovory bez časového limitu, na Slovensku dominuje jednosmerná komunikácia cez Facebook. Odborníci však varujú, že tento trend so sebou prináša vážne riziko – stratu verejnej kontroly a chýbajúce overovanie faktov.
Podcastové voľby a svetoví lídri
Keď si kalifornský guvernér Gavin Newsom sadne do štúdia oproti konzervatívnemu aktivistovi Charliemu Kirkovi na takmer hodinu trvajúci rozhovor bez moderátora a strihov, počúvajú ho milióny ľudí. Americké prezidentské voľby v roku 2024 si dokonca vyslúžili prívlastok „podcastové“, najmä po tom, čo vystúpenie Donalda Trumpa v populárnej šou Joea Rogana prekonalo hranicu 50 miliónov zhliadnutí.
Tento trend sa však neobmedzuje len na Spojené štáty. Indický premiér Naréndra Módí absolvoval v prvých mesiacoch roku 2025 hneď dva rozsiahle podcastové rozhovory, vrátane trojhodinového sedenia s americkým podcasterom Lexom Fridmanom. Vo Francúzsku spustil premiér François Bayrou v lete 2025 vlastný podcast a YouTube sériu, aby občanom vysvetlil kontroverzné rozpočtové škrty. Bývalá britská premiérka Liz Trussová si koncom toho istého roka založila vlastnú šou, v ktorej sľúbila odhaliť takzvaný hlboký štát. Uznávaný inštitút Reuters Institute vo svojej predikcii na rok 2026 dokonca predpovedá, že už nikoho neprekvapí, ak si vlastný pravidelný mediálny kanál vytvorí úradujúci národný líder.
Slovenské špecifikum a Facebook
Na Slovensku sa trend priamej komunikácie s voličmi bez novinárskych filtrov neprejavuje primárne cez podcasty, ale prostredníctvom sociálnych sietí, predovšetkým Facebooku. Premiér Robert Fico z neho urobil svoj hlavný komunikačný kanál, cez ktorý pravidelne zverejňuje videá s vlastným výkladom udalostí. Už pred parlamentnými voľbami v roku 2023 podľa analýz doslova ovládol tento priestor sériou videí o „suverénnom názore“ Slovenska, pričom formát využil aj na obídenie volebného moratória.
Súčasná vládna garnitúra má k tradičným médiám dlhodobo napätý vzťah. Premiér novinárov opakovane označil expresívnymi výrazmi a vo svojom novoročnom príhovore na rok 2026 otvorene deklaroval, že vláda dokáže verejnosť informovať aj bez takzvaných mienkotvorných médií. V tomto bode sa slovenský prístup zásadne líši od amerického či európskeho modelu. Kým zahraniční politici vstupujú do podcastového sveta s ambíciou viesť dlhé, neformálne rozhovory s ľuďmi z rôznych myšlienkových táborov, slovenská verzia je striktne jednosmerná: politik hovorí a divák iba počúva. Úplne tu chýba element rozhovoru, konfrontácie názorov a nezávislých otázok.
Prečo nová stratégia funguje
Úspech tohto formátu potvrdzujú čísla. Podcastový priemysel v USA prekročil hodnotu dvoch miliárd dolárov a mesačne ho počúva vyše sto miliónov Američanov. Najväčšími konzumentmi sú mladí ľudia vo veku od 25 do 34 rokov, čo je pre politikov obrovská demografická výhoda, ktorú im klasické televízne debaty s dvojminútovým limitom na odpoveď nedokážu ponúknuť. Publikum podcastov navyše vykazuje voči hostiteľom oveľa vyššiu mieru dôvery v porovnaní s konzumentmi tradičných médií.
Na Slovensku tento fenomén funguje z podobných dôvodov. Facebookové videá politikov oslovujú presne ten segment voličov, ktorý tradičné médiá stratili. Dáta dlhodobo ukazujú, že Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najnižšou dôverou voči klasickým médiám, čo logicky vytvára ideálny priestor pre rast alternatívnych komunikačných kanálov.
Kto bude klásť nepríjemné otázky?
Odborníci a akademická obec však pred týmto trendom varujú. Kľúčový problém je podľa nich zrejmý: ak politici systematicky obchádzajú tradičnú žurnalistiku, vyhýbajú sa tým aj verejnej zodpovednosti, konfrontačným otázkam a kontrole faktov v reálnom čase. Tradičný vzťah vzájomnej závislosti medzi novinármi a politikmi je tak fundamentálne narušený. Na Slovensku je tento problém obzvlášť akútny. Keď sa premiér obracia na verejnosť výlučne cez vlastné videá a odmieta otázky novinárov, vyvstáva dôležitá otázka. Kto bude klásť nepríjemné otázky a kto zabezpečí, že voliči dostanú nielen to, čo chcú počuť, ale aj to, čo k informovanému rozhodovaniu skutočne potrebujú vedieť?
