Už túto nedeľu si opäť posunieme hodinky. Slovensko prechádza na letný čas, čo znamená, že v noci z 28. na 29. marca sa o 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ) posunú ručičky o hodinu dopredu na 3.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). Víkendová noc tak bude o hodinu kratšia. Hoci Európsky parlament už pred rokmi podporil zrušenie tohto striedania, členské štáty Európskej únie sa dodnes nedohodli na jednotnom postupe.

Od Franklina k ropnej kríze

Myšlienka zmeny času s cieľom šetriť denné svetlo vôbec nie je nová. Po prvý raz sa objavila už v roku 1784 v článku amerického štátnika, osvietenského mysliteľa a vynálezcu Benjamina Franklina. Prvý vážnejší návrh na zavedenie letného času však podal až londýnsky staviteľ William Willett v roku 1907 vo svojej eseji s názvom Mrhanie denným svetlom.

Na území dnešného Slovenska zaviedli striedanie času prvýkrát počas prvej svetovej vojny, keď sme boli súčasťou Rakúsko-Uhorska. Neskôr sa uplatňovalo v rokoch 1940 až 1949 a definitívne sa vrátilo v roku 1979, pričom hlavným dôvodom vtedy bola tuhá zima a prebiehajúca ropná kríza. Od roku 1996 je dĺžka letného času na Slovensku plne zosúladená so smernicami Európskej únie a trvá presne sedem mesiacov. Aktuálne obdobie letného času sa skončí v nedeľu 25. októbra.

Svet sa v prístupe k času rozchádza

Zďaleka nie všetky krajiny sveta menia svoj sezónny čas. Napríklad Island funguje celoročne bez akéhokoľvek striedania, Rusko pred časom zaviedlo trvalý štandardný (zimný) čas a v Turecku, naopak, platí celoročne letný čas. Sezónnu zmenu nepoužíva ani Čína či India, ktoré fungujú celoročne v stabilnom časovom pásme. Špecifická situácia je v USA, kde sa pravidlá líšia podľa jednotlivých štátov – výnimkou je napríklad Havaj alebo väčšina územia Arizony, kde sa čas vôbec nemení.

Zdravotné riziká a uviaznutá debata v EÚ

V súčasnosti sa už za hlavný prínos letného času nepovažujú energetické úspory, ale skôr efektívnejšie využívanie denného svetla. Kritici však neustále upozorňujú na fenomén takzvaného hodinového jetlagu. Podľa nich striedanie času mnohým ľuďom narúša prirodzený biorytmus a u citlivejších jedincov vyvoláva únavu, depresie či psychické poruchy. Spôsobuje tiež komplikácie v doprave, účtovníctve či v bankovom sektore a kuriózne situácie nastávajú aj na pôrodných sálach.

Európska komisia ešte na základe verejného prieskumu z roku 2018 navrhla, aby sa sezónna zmena času uskutočnila naposledy v roku 2021. Diskusie však prerušila pandémia a neskôr vojenský konflikt na Ukrajine. Členské štáty sa navyše stále nevedia zhodnúť na tom, ktorý čas by mal zostať trvalý. Španielsky premiér Pedro Sánchez vlani avizoval, že bude opäť presadzovať ukončenie zmien času do roku 2026. „Vo všetkých prieskumoch, v ktorých sa Španielov a Európanov pýtajú, je väčšina proti striedaniu času,“ argumentoval Sánchez. Nateraz však budúcnosť striedania času v EÚ zostáva neistá a v platnosti ostáva súčasný systém.