Česká a do veľkej miery aj slovenská kultúra dnes oslavujú mimoriadne významné jubileum. Charizmatický filmový scenárista, herec, divadelný autor a režisér Zdeněk Svěrák sa dožíva úctyhodných 90 rokov. Držiteľ prestížneho Oscara a desiatok ďalších ocenení zanechal nezmazateľnú stopu nielen vo filme, ale aj v divadle či hudbe, pričom jeho láskavý humor a majstrovská situačná komika oslovujú už niekoľko generácií divákov.

Od učiteľského stola k Járovi Cimrmanovi

Zdeněk Svěrák sa narodil 28. marca 1936 v Prahe. Meno dostal po svojom staršom bratovi, ktorý zomrel ako päťročný na otravu krvi, čo rodinu hlboko zasiahlo. Po absolvovaní gymnázia a Vysokej školy pedagogickej v Prahe odišiel koncom päťdesiatych rokov učiť do severozápadných Čiech. Pedagogickú dráhu však po štyroch rokoch opustil a jeho kroky smerovali do vtedajšieho Československého rozhlasu.

Práve rozhlasové prostredie sa stalo pre jeho kariéru osudným. V programe „Nealkoholická vinárna U Pavouka“ sa zrodila myšlienka na postavu nedoceneného českého velikána Járu Cimrmana. Fenomén tohto fiktívneho génia následne naplno rozvinul v roku 1967, kedy s Ladislavom Smoljakom a ďalšími kolegami založil legendárne Divadlo Járy Cimrmana. Pre túto scénu pripravil prvú hru „Akt“ a vo všetkých ďalších predstaveniach aj sám účinkoval.

Zlatá éra československej komédie

Svěrákov talent sa naplno prejavil aj na striebornom plátne. Spoločne s Ladislavom Smoljakom začali písať filmové scenáre, ktoré sa stali okamžitými hitmi. Medzi najznámejšie patria snímky Jáchyme, hoď ho do stroje!, Marečku, podejte mi pero! či Na samotě u lesa. Viaceré kultové diela ako Vrchní, prchni!, Traja veteráni alebo Vesničko má středisková napísal Svěrák úplne sám a stvárnil v nich aj nezabudnuteľné úlohy.

Jeho vtipné a inteligentné scenáre režírovala absolútna špička vtedajšej kinematografie, vrátane Jiřího Menzla či Oldřicha Lipského. V týchto legendárnych filmoch sa pravidelne objavovali aj populárni slovenskí herci ako Milan Lasica, Július Satinský a Marián Labuda.

Oscarový triumf a rodinná spolupráca

Začiatkom deväťdesiatych rokov odštartoval Zdeněk Svěrák mimoriadne úspešnú spoluprácu so svojím synom, režisérom Janom Svěrákom. Z ich rodinnej dielne vzišli divácky obľúbené hity ako Obecná škola, Akumulátor 1, Tmavomodrý svet alebo Vratné lahve. Absolútnym vrcholom tejto spolupráce sa stala snímka Kolja z roku 1996, ktorá získala nielen Zlatý glóbus, ale predovšetkým najprestížnejšie filmové ocenenie Oscar v kategórii najlepší cudzojazyčný film.

Oslavy jubilea a hudobný odkaz

Okrem filmu a divadla je Svěrák známy aj vďaka dlhoročnej spolupráci s hudobníkom Jaroslavom Uhlířom. Spoločne zložili desiatky piesní, ktoré doslova zľudoveli. Veľkú časť svojho času zároveň venuje charite – od roku 1994 aktívne spolupracuje s Centrom Paraple, ktoré pomáha pacientom s poranením miechy.

Svoje životné jubileum oslavuje Zdeněk Svěrák symbolicky v domovskom Divadle Járy Cimrmana počas slávnostného večera v réžii Českého rozhlasu. „Pre mňa je rozhlas médium, do ktorého som sa zamiloval. Ja som sa vďaka nemu naučil vyjadrovať nevizuálne, iba slovom,“ zaspomínal si čerstvý deväťdesiatnik. Pri príležitosti jeho narodenín vyšla aj špeciálna limitovaná vinylová reedícia prvého pesničkového albumu legendárnej dvojice Uhlíř-Svěrák s názvom Není nutno.