Navigáciu v aute dnes používame bez toho, aby sme nad tým rozmýšľali.

Prieskum na vzorke mladých však ukazuje, že aj pri krátkej ceste autom čoraz viac z nich automaticky siaha po navigácii.

Generačný rozdiel za volantom

Odborníci z finančnej spoločnosti Carmoola oslovili 2000 Britov a pýtali sa ich na návyky pri šoférovaní. Výsledky prieskumu ukázali rozdiel medzi generáciami: na navigáciu sa podstatne viac spoliehajú mladší vodiči, a to aj na trasách, ktoré dobre poznajú:

  • takmer tretina vodičov vo veku 25 až 34 rokov používa navigáciu pri každej jazde,
  • pätina z týchto vodičov zapína navigáciu aj pri krátkych presunoch po meste,
  • navigáciu pri každej ceste používa približne každý piaty vodič vo veku 45 a viac rokov,
  • 15 % vodičov nad 45 rokov využíva navigáciu len zriedka.

Čo ak navigácia zlyhá?

Takmer tretina mladých vodičov používa navigáciu pri každej jazde; Foto: Yaoinlove/Shutterstock.com

Prieskum Carmoola sa zameral aj na možnosti pri zlyhaní navigácie. Starší vodiči vo veku 55 až 64 rokov by sa v takomto prípade spoliehali na dopravné značky a orientačné body. Mladší šoféri by naopak radšej zastavili auto a opýtali sa na cestu.

Ako pre denník Daily Mail uviedol zakladateľ a generálny riaditeľ Carmoola Aidan Rushby, navigáciu dnes väčšina z nás považuje za druhú prirodzenosť:

„Je zrejmé, že vodiči dnes očakávajú, že veci budú fungovať – či ide o presun z bodu A do bodu B alebo len samotné sadnutie za volant. Z navigácie sa stala naša druhá prirodzenosť, lebo odstraňuje napätie. Rovnaké očakávania sa pritom prenášajú na celý zážitok z jazdy.“

Ako navigácia vplýva na mozog

Vplyv používania satelitnej navigácie na fungovanie mozgu dávnejšie študovali vedci z University College London. Tí na základe snímania mozgov dobrovoľníkov na simulátore šoférovania zistili, že orientovanie sa v priestore bez použitia navigácie podporuje funkciu mozgu.

Účastníci, ktorí sa vo štvrti Soho pokúšali nájsť cestu sami, bez pomoci navigácie, mali aktívnejší hipokampus. Táto časť mozgu sa spája najmä s pamäťou. Lepšie im fungovala aj prefrontálna kôra.

Jeden z autorov výskumu Hugo Spiers tvrdí, že časť mozgu sa pri používaní navigácie jednoducho vypína. „Keď nám technológia hovorí, kam ísť, tieto časti mozgu nereagujú na cestnú infraštruktúru. Mozog si akoby vypne záujem o ulice okolo nás,“ dodal.