Po niekoľkých mesiacoch poklesu si Progresívne Slovensko v marci polepšilo a opäť upevnilo vedenie. Smer-SD naopak oslabuje. Nový marcový prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia prináša aj špeciálnu tému: ako verejnosť vníma plánované zrušenie možnosti hlasovať zo zahraničia poštou.

Kľúčové výsledky

Ak by sa parlamentné voľby konali v prvej polovici marca 2026, zvíťazilo by hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 21,4 percenta hlasov - medzimesačný nárast o 2,3 percentuálneho bodu (p.b.) oproti februáru.

Na druhom mieste sa umiestnil Smer-SD s podporou 16,7 percenta, čo predstavuje pokles o 0,9 p.b. Tretie miesto si udržalo mimoparlamentné hnutie Republika s takmer nezmenených 13,5 percenta (+0,1 p.b.).

O štvrté miesto súperia tri subjekty: Hlas-SD a SaS sú zhodne na 7,6 percenta (Hlas si polepšil o 1,4 p.b., SaS o 0,2 p.b.), tesne za nimi je hnutie SLOVENSKO so 7,1 percenta (-0,4 p.b.).

Tesne nad piatimi percentami, a teda v parlamente, by skončili Demokrati s 5,1 percenta (-0,6 p.b.). KDH zostáva druhý mesiac za hranicou zvoliteľnosti so 4,8 percenta. Pod piatimi percentami sú tiež Maďarská aliancia (4,2 %), SME RODINA (3,6 %) a vládna SNS (2,3 %).

Deklarovaná volebná účasť je na úrovni 59,7 percenta, čo je v porovnaní s ostatným rokom mierny podpriemer.

Prepočet na mandáty

Rozloženie kresiel v Národnej rade SR by na základe marcového volebného modelu vyzeralo nasledovne:

Strana / Hnutie Zisk (%) Mandáty Zmena oproti februáru
Progresívne Slovensko 21,4 % 41 +2,3 p.b.
Smer-SD 16,7 % 32 -0,9 p.b.
Republika 13,5 % 26 +0,1 p.b.
Hlas-SD 7,6 % 14 +1,4 p.b.
SaS 7,6 % 14 +0,2 p.b.
Hnutie SLOVENSKO 7,1 % 13 -0,4 p.b.
Demokrati 5,1 % 10 -0,6 p.b.
KDH 4,8 % - -0,2 p.b.
Magyar Szövetség 4,2 % - +0,2 p.b.
SME RODINA 3,6 % - +0,1 p.b.
SNS 2,3 % - -0,7 p.b.

Koalícia Smer, Hlas a SNS by ani s Republikou nedosiahla potrebných 76 mandátov na väčšinu. Opozičný blok by mal 78 a viac mandátov aj v prípade, že by niektorá zo strán okolo piatich percent do parlamentu neprešla.

Komentár analytika: „A komu tým pomôžete? Druhej strane?"

Politický analytik NMS Mikuláš Hanes upozorňuje, že séria kontroverzných legislatívnych krokov vlády neovplyvňuje len jej vlastnú podporu, ale zároveň mobilizuje voličov opozičných strán. Zmena Trestného zákona, zvyšovanie daní v čase ekonomickej neistoty a neúspešná snaha o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie podľa neho dali za pravdu kritikom z radov opozície a odbornej verejnosti.

Tieto kroky majú okrem snahy o posilnenie vládnej moci aj druhý efekt: mobilizujú odporcov vlády, ktorí v nich vidia ohrozenie základných demokratických princípov - v médiách, vo verejnej debate aj na námestiach. Práve Progresívne Slovensko podľa Hanesa dokáže túto energiu najlepšie absorbovať, keďže sa profiluje ako hlavný nositeľ protitlaku voči vládnym zásahom.

Vláda síce konsoliduje svoje jadro, no zároveň aktivizuje voličov, ktorí by inak možno zostali pasívni. Výsledkom je, že strany súčasnej koalície ani s Republikou už viac než rok nedosahujú na parlamentnú 75ku, zatiaľ čo opozícia má 78 a viac mandátov aj pri výpadku jednej zo strán okolo hranice piatich percent.

Zrušenie korešpondenčnej voľby: väčšina je proti

Marcový prieskum sa osobitne venoval téme plánovaného zrušenia možnosti voliť poštou pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Výsledky sú jednoznačné: so zrušením súhlasí iba 39 percent opýtaných, zatiaľ čo rovná polovica je proti.

Pohľad cez politické tábory odhaľuje hlbokú polarizáciu. 68 percent voličov koaličných strán (Smer, Hlas, SNS) so zrušením súhlasí, no takmer štvrtina z nich - 22 percent - je proti. Na opačnom póle stojí opozícia: so zrušením korešpondenčnej voľby súhlasí iba 14 percent voličov parlamentnej opozície, proti je až 82 percent z nich.

Najvýraznejší odpor voči zrušeniu vyjadrujú voliči do 24 rokov (68 percent nesúhlasí), pričom táto skupina sa po niekoľkomesačnom poklese opätovne vracia k voľbe PS.

Analytik Hanes varuje, že vláda sa môže ocitnúť v pasci vlastnej stratégie: každý ďalší pokus o obmedzenie kontrolných mechanizmov síce krátkodobo posilňuje jej voličské jadro, no zároveň ešte rýchlejšie mobilizuje opačnú stranu spektra. Mobilizácia opozičného tábora môže týmto stranám nakoniec priniesť viac než jeden či dva mandáty získané korešpondenčne v roku 2023.

Prelivy voličov od volieb 2023

  • PS si udržalo 80 percent voličov z jesene 2023, ďalších získalo od SaS, Demokratov, OĽaNO a nevoličov. Najviac bývalých voličov PS odišlo k SaS.
  • Smer-SD si zachoval iba niečo viac ako polovicu voličov z roku 2023. Pätina odišla k Republike, ďalší k nerozhodnutým. Úbytok kompenzuje voličmi SNS a Hlasu-SD.
  • Hlas-SD si udržal len tretinu voličov z roku 2023. Každý piaty volič Hlasu by momentálne chcel ísť voliť, ale nevie si vybrať z ponuky strán. Strana len obtiažne čerpá nových voličov od iných subjektov.
  • Hnutie SLOVENSKO (pôvodne OĽaNO) si po premenovaní udržalo polovicu voličov z jesene 2023 a dokáže oslovovať sklamaných voličov väčšiny parlamentných aj mimoparlamentných strán.
  • KDH prišlo takmer o polovicu voličov z roku 2023 - primárne v prospech SaS, Demokratov, PS a Republiky. Každý siedmy bývalý volič KDH sa definuje ako nerozhodnutý.
  • SaS si udržala necelú polovicu voličov z roku 2023. Viac ako štvrtina jej podporovateľov dáva dnes prednosť PS. Stratu kompenzuje voličmi od PS, KDH, Demokratov a čiastočne Hlasu-SD.
  • Republika sa do parlamentu v roku 2023 nedostala, napriek tomu si zachovala 7 z 10 vtedajších voličov. Nových čerpá najmä zo sklamaných voličov Smeru, Hlasu a SNS, čiastočne aj od KDH a hnutia SLOVENSKO.

O prieskume

Zber dát prebiehal online cez National Sample od 4. do 9. marca 2026. Prieskumu sa zúčastnilo 1 005 respondentov - reprezentatívna vzorka populácie SR vo veku 18+. Vzorka je vážená podľa pohlavia, veku, kraja, veľkosti miesta bydliska, vzdelania, národnosti a voľby vo voľbách do NRSR 2023. Prieskum nemá zadávateľa - agentúra NMS ho zrealizovala na vlastné náklady. Štatistická odchýlka: pri stranách s podporou nad 20 % pohybuje ±3,3 p.b., pri stranách okolo 5 % ±1,7 p.b.