V akom veku ste začali fajčiť? Takýto to má vplyv na riziko ochorení

Pri fajčení sa do pľúc a krvného obehu dostávajú nebezpečné chemikálie, ktoré následne poškodzujú prakticky všetky dôležité orgány. Ako pripomína austrálske ministerstvo zdravotníctva, ochorení a starnutia, mnohí fajčiari sa oddávajú zlozvyku kvôli závislosti.

Hoci nikotín poskytuje pocit šťastia a do istej miery tiež zlepšuje koncentráciu a hladinu energie, jeho účinky sú len dočasné a zanedbateľné v porovnaní s negatívami, ktoré prináša.

Fajčenie poškodzuje tieto časti tela:

• cievy a žily, následne aj srdce
• chodidlá a ruky, ktoré získavajú menej kyslíka z krvi
• dýchacie cesty, ktoré puchnú a prepúšťajú menej vzduchu do pľúc
• oči, nos a hrdlo, ktoré sú podráždené amoniakom a formaldehydom v cigaretách
• ďalšie orgány, u ktorých hrozí zrýchlené množenie buniek a vznik nádoru

V akom veku ste začali fajčiť?

Ilustračné foto: Petr Bonek/Shutterstock.com

Na vznik ochorení súvisiacich s fajčením má vplyv aj vek, v ktorom ste si zlozvyk osvojili. Pripomína to štúdia Národnej univerzitnej nemocnice v Seuole (Južná Kórea), ktorú zverejnili v časopise Nature.

Vedci preverovali zdravotné záznamy vyše 9 miliónov dospelých, pričom zistili, že fajčenie pred dovŕšením 20. roku života výrazne zvyšuje riziko srdcových ochorení a mozgovej príhody v porovnaní s neskorším štartom.

Vedci v tejto súvislosti odporučili zamerať sa na prevenciu nielen u dospelých, ale aj dospievajúcich. „Cielené opatrenia na prevenciu pred fajčením by mali smerovať na dospelých, ale aj adolescentov,“ píšu v štúdii.

Vek začiatku fajčenia a následky

• Ľudia, ktorí začnú fajčiť skôr, majú vyššie riziko vzniku srdcových a mozgových ochorení.
• Fajčenie pred 20-tkou zvyšuje riziko týchto ochorení 2,43-násobne viac ako fajčenie neskôr v živote.
• Ľudia, ktorí začnú fajčiť po 30-tke, majú 1,26-krát vyššie riziko vzniku srdcových a mozgových ochorení oproti zvyšku populácie.
• Najvyššiemu riziku srdcovo-cievnych ochorení čelia fajčiari, ktorí fajčia od 15-tich rokov a menej.

Vedci sa nazdávajú, že fajčenie v mladšom veku zvyšuje intenzitu závislosti. Zároveň vyvoláva zápal a poškodzuje cievy už od mladého veku.

Fajčenie v mladosti sa podľa nich spája aj s ďalšími rizikovými faktormi pre zdravie ako obezita a nedostatok aktivity.

„Naše výsledky zdôrazňujú potrebu prevencie fajčenia pre adolescentov a mladistvých, čím sa zlepší kardiovaskulárne zdravie na úrovni populácie,“ dodali vedci.

Ako prestať fajčiť?

Fajčiari zvádzajú pri odvykaní od cigariet najväčší zápas so psychologickou a s chemickou závislosťou, ktorú spúšťa nikotín. Podľa Mayo Clinic je bežné, že s fajčením sa nepodarí prestať na prvýkrát. K opakovaným pokusom neraz prispieva aj slabá podpora okolia alebo snaha bez využitia odbornej pomoci.

Aby ste minimalizovali riziko návratu k cigaretám, pri odvykaní sa riaďte týmito 10 krokmi:

1. Ak je to možné, využite náhradu nikotínu (napríklad náplasti).
2. Zistite, aké sú vaše „spúšťače“ chuti na nikotín, a skúste sa im vyhnúť alebo ich nahradiť.
3. Venujte sa aktivite, ktorá vás odpúta od myšlienok na nikotín. Vďaka nej by mali zmiznúť do niekoľkých minút.
4. Tabak a nikotín nahraďte žuvačkou, cukríkom alebo zdravou sladkosťou.
5. Chuť na nikotín netlmte cigaretou, ale náhradou napríklad vo forme nikotínovej žuvačky.
6. Venujte čas pohybu. Fyzická aktivita tlmí úzkosť a stres z abstinencie.
7. Ak ste používali nikotín na zmiernenie stresu, osvojte si iné metódy (napríklad joga, pokojná hudba alebo hlboké dýchanie).
8. Zverte sa so svojimi plánmi blízkym alebo odborníkovi.
9. Naplánujte si stratégiu do budúcna pre prípad, že by ste znovu dostali chuť na cigaretu.
10. Pripomínajte si výhody života bez tabaku.