SAV skúmala konšpiračné teórie: Takto vplývajú na ľudí

Konšpiračné teórie zvyšujú pocit ohrozenia, naznačuje nový longitudinálny výskum Slovenskej akadémie vied (SAV).
Ukazuje, že nielen pocity ohrozenia môžu zvyšovať náchylnosť veriť konšpiračným teóriám, ale platí to aj opačne - konšpiračné teórie môžu samy prispievať k tomu, že ľudia vnímajú svoj život ako čoraz neistejší. TASR o tom informoval hovorca SAV Jozef Bednár. Výskum bol publikovaný vo vedeckom časopise British Journal of Social Psychology.
Svet ako miesto plné skrytých manipulácií
Výskum s viac ako 900 účastníkmi skúmal vzťahy medzi dôverou v inštitúcie, pocitmi finančnej (ne)istoty a vierou v konšpiračné teórie. Využitá bola longitudinálna metóda - zber dát s tými istými účastníkmi prebehol trikrát v rokoch 2021 až 2023. Spomenutý prístup tak umožňuje sledovať nielen vzájomné vzťahy medzi premennými, ale aj to, ako sa menia v čase.
„Najzaujímavejším zistením našej štúdie je, že pocit neistoty, teda subjektívny pocit, že naše životy sú nestabilné a ohrozené, sa môže objaviť až po tom, čo začneme veriť konšpiračným teóriám. Konšpiračné teórie totiž nie sú len nepodložené presvedčenia, ale spôsob interpretácie reality. Učia nás vidieť svet ako miesto plné skrytých manipulácií, nepriateľských elít a zlomyseľných úmyslov,“ konštatuje spoluautorka štúdie Lena Adamus.
V takomto obraze sveta nie je podľa výskumu nič náhodné a žiadna kríza nie je neutrálna. Ak niekto verí, že verejné inštitúcie klamú, experti sú skorumpovaní a politické rozhodnutia slúžia tajným záujmom, je veľmi ťažké zostať pokojný ohľadom vlastnej ekonomickej či osobnej budúcnosti. Konšpiračné teórie pritom nemusia zhoršovať objektívne životné podmienky, ale stačí, že zhoršia ich interpretáciu.
Akú rolu zohráva nedôvera v inštitúcie?
Významnú úlohu zohráva podľa výsledkov výskumu aj dôvera v inštitúcie. Tie ukazujú, že vzťah medzi nedôverou v inštitúcie a vierou v konšpiračné teórie je mimoriadne silný, stabilný v čase a obojsmerný. Nedôvera v inštitúcie môže posilňovať konšpiračné presvedčenia a tie následne ešte viac podkopávať dôveru v inštitúcie. V praxi to znamená, že sa môže vytvoriť začarovaný kruh - čím menej dôverujeme inštitúciám, tým ľahšie prijímame konšpiračné teórie a čím viac im veríme, tým viac máme pocit, že inštitúciám nemožno veriť.
Výsledky naznačujú aj širšie spoločenské dôsledky. V prostredí, kde konšpiračné teórie prehlbujú pocit neistoty a oslabujú dôveru v inštitúcie, sa môžu stať účinným nástrojom politickej manipulácie. Nie je teda potrebné zničiť ekonomického či politického rivala, stačí podkopať dôveru občanov vo vlastnú krajinu a presvedčiť ich, že budúcnosť je nevyhnutne pochmúrna. Konšpiračné teórie tak nie sú len príznakom kríz, ale môžu sa stať aj ich príčinou.

Richard Raši: Návrh na vyslovenie dôvery pre dlhovú brzdu zaradím bezodkladne
Ak príde návrh na vyslovenie dôvery vláde pre tzv. dlhovú brzdu, predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) ju na rokovanie parlamentu zaradí bezodkladne.

Výmena Zmeka nie je podľa Kaliňáka niečo, čo treba teraz riešiť
Výmena náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR Daniela Zemka nie je vecou, ktorú treba teraz riešiť.

Šutaj Eštok: Vyšetrovatelia sa pri MOM-kách hýbu správnym smerom
Pri vyšetrovaní mobilných odberových miest (MOM), ktoré fungovali počas pandémie nového koronavírusu, sa vyšetrovatelia hýbu správnym smerom.

Gröhling: Ambíciou SaS je, aby išla do volieb samostatne
Ambíciou predsedu SaS Branislava Gröhlinga je, aby išla do parlamentných volieb strana samostatne. Zároveň si stojí za vylúčením Richarda Sulíka z budúcej kandidátnej listiny.

Gábor Grendel: Žiadosť na odvolanie Zmeka je zbytočný politický útok
Žiadosť na odvolanie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR Daniela Zmeka je zbytočný politický útok.
















