Štáty EÚ sa dohodli na systéme solidarity pri prerozdeľovaní migrantov

Nový systém má uľahčiť situáciu najviac zaťaženým krajinám s vysokým počtom príchodov. Slovensko túto iniciatívu dlhodobo odmieta, informuje TASR.

Návrh musia členské štáty po splnení procesných krokov schváliť kvalifikovanou väčšinou na ďalšom zasadnutí Rady. Podľa zdroja TASR sa tak pravdepodobne stane 16. decembra, najneskôr však do konca roka. Podľa nového systému by krajiny EÚ museli prijať stanovený počet migrantov, uhradiť finančný príspevok za každého neprijatého migranta alebo poskytnúť operatívnu a technickú podporu štátom najviac vystaveným migračnému tlaku. V roku 2026 sa počíta s premiestnením celkového počtu 21.000 migrantov.

Je na rozhodnutí každého členského štátu, aký typ solidárneho opatrenia prisľúbi vrátane kombinácie rôznych opatrení.

Nárok na prostriedky z Fondu solidarity EÚ by mali mať v dôsledku migračných tlakov Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko. Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko môžu požiadať o vyňatie z prispievania do fondu na nadchádzajúce roky z dôvodu výrazného migračného tlaku v uplynulých piatich rokoch. Niektoré vrátane Česka a Poľska to už urobili.

Rokovania sú politicky citlivé, keďže vlády v celej Únii čelia tlaku na sprísnenie migračných opatrení. Slovensko na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ zastupuje minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý zopakoval odmietavý postoj Slovenska k týmto opatreniam. „Zvýraznil som pred kolegami, že nerozumiem, prečo Slovensko nebolo zaradené medzi krajiny s možnou výnimkou, keďže sme prijali desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Aj preto sme nemohli podporiť túto časť týkajúcu sa paktu o nelegálnej migrácii,“ uviedol slovenský minister.

Systém solidarity je súčasťou širšieho balíka návrhov, o ktorých ministri diskutujú paralelne s iniciatívami na sprísnenie migračných pravidiel. Tie zahŕňajú vznik tzv. „návratových centier“ mimo územia EÚ pre odmietnutých žiadateľov o azyl, sprísnené sankcie pre migrantov odmietajúcich odchod a možnosť návratu osôb do tretích krajín, ktoré EÚ považuje za bezpečné.

Navrhovaný mechanizmus je súčasťou širšieho Paktu EÚ o migrácii a azyle, ktorý stanovuje záväzné pravidlá riadenia migrácie v rámci Únie a vytvára spoločný azylový systém. Pakt bol prijatý v roku 2024, proti hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Účinnosť nadobudne 12. júna 2026.

Ministri v pondelok prijali svoju pozíciu k dvom legislatívnym návrhom, ktoré majú urýchliť a zefektívniť azylové konania pre žiadateľov, ktorí nemajú nárok na ochranu v EÚ. Ide o nariadenia týkajúce sa bezpečnosti tretej krajiny a bezpečnej krajiny pôvodu. Schválením pozície Rady EÚ sa otvára priestor na rokovania s Európskym parlamentom o konečnej podobe nariadení.

Štáty následne schválili aj svoju pozíciu k tretiemu nariadeniu s cieľom zjednodušiť postupy voči osobám, ktoré sa v krajinách Únie zdržiavajú nelegálne. Nariadenie má zaviesť jednotné pravidlá návratového konania v celej EÚ, určuje povinnosti pre osoby bez práva na pobyt a vytvára nástroje na užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi. Súčasťou návrhu je aj možnosť, aby členské krajiny zriaďovali takzvané návratové centrá v tretích krajinách.