Blanár: Slovensko naďalej podporuje integráciu krajín západného Balkánu do EÚ

Stretnutie sa uskutočnilo v rámci 32. zasadnutia Ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ).

Hlavnými témami boli pokrok štátov západného Balkánu v procese postupnej integrácie do Európskej únie (EÚ), definovanie priorít pre ďalšie kroky v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie v Európe či efektívna komunikácia o rozširovaní EÚ. Súčasťou programu bola tiež pracovná večera venovaná otázkam energetiky a bezpečnosti.

Slovensko je podľa Blanára dlhodobým a konzistentným podporovateľom eurointegračného procesu západobalkánskych štátov na politickej i expertnej úrovni. „Potvrdzujú to aj výsledky augustového prieskumu Eurobarametru, ktoré ukázali, že Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najvyššou mierou podpory rozšírenia EÚ o kandidátske štáty západného Balkánu,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie.

Blanár na rokovaní vyzdvihol koncept postupnej integrácie ako praktický nástroj, ktorý môže urýchliť približovanie štátov k plnému členstvu v EÚ. Poukázal aj na význam pravidelných hodnotiacich správ Európskej komisie ku krajinám západného Balkánu. „Tieto dokumenty predstavujú mimoriadne užitočné usmernenie na obdobie nasledujúceho roka či už priamo v prístupových rokovaniach, alebo počas prípravy na ne,“ uviedol minister.

Zdôraznil tiež potrebu ukazovať konkrétne výsledky reformného úsilia a prínosy integrácie. „Najlepším prístupom je preukázať, že výsledky v transformačnom a integračnom úsilí sa vyplácajú. Súčasne by sme mali aktívne využívať pozitívne príklady Čiernej Hory a Albánska,“ pripomenul Blanár a upozornil, že je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť krajinám, ktoré v procese zaostávajú, a v spolupráci so všetkými aktérmi hľadať riešenia na odblokovanie ďalšieho postupu.

Partneri sa na rokovaní zhodli, že politika rozširovania EÚ je geostrategickou investíciou do stability, bezpečnosti a prosperity celej Európy. Zdôraznili potrebu zachovania jej kontinuity, transparentnosti a spravodlivosti založenej na princípe vlastných zásluh.

Západobalkánskych partnerov vyzvali, aby pokračovali v reformnom úsilí, pričom Blanár potvrdil pripravenosť Slovenska aktívne prispievať k udržaniu dynamiky v tomto procese. „Slovenská republika bude v rámci Únie aj naďalej podporovať spoluprácu s partnermi zo západného Balkánu a prispievať k urýchleniu napĺňania ich strategického cieľa, ktorým je vstup do EÚ,“ uzavrel minister.

Neformálne zoskupenie Priatelia západného Balkánu vzniklo v júli 2023 z iniciatívy rakúskeho ministra zahraničných vecí Alexandra Schallenberga. Jeho členmi sú Slovensko, Česko, Grécko, Chorvátsko, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko. Zoskupenie je zamerané na podporu zrýchleného prístupového procesu štátov západného Balkánu do EÚ cez posilnenú spoluprácu a politický dialóg, ako aj cez poskytovanie investičnej a grantovej podpory.

Slovensko je jeho aktívnym členom a podľa slov Blanára je pripravené hostiť stretnutie členov tejto skupiny v prvej polovici roka 2026.