Tajomstvo vône ihličia: Prečo nám okamžite zlepší náladu? Vedci majú prekvapivé vysvetlenie

Stačí jeden nádych a človek sa v mysli prenesie do zasneženého lesa alebo k vianočnému stromčeku z detstva. Hoci sa často hovorí o liečivých účinkoch esenciálnych olejov, neurovedci tvrdia, že za týmto pocitom šťastia nestojí chémia stromu, ale niečo celkom iné.

Rachel Herzová, neurovedkyňa z Brownovej univerzity a odborníčka na psychológiu čuchu, vyvracia mýtus, že samotná borovica obsahuje zázračné látky ovplyvňujúce našu psychiku. „V borovici nie je nič, čo by malo na človeka nejaký špecifický, vrodený farmakologický vplyv,“ uviedla Herzová pre magazín Popular Science.

Kľúčom k dobrej nálade sú podľa nej naučené asociácie. „Funguje to na princípe prepojenia. Ak mám vôňu ihličia spojenú s relaxom, upokojí ma. Ak by som ju mala spojenú s úzkosťou, vyvolá vo mne stres. A ak by som borovicu nikdy v živote necítila, nemalo by to na mňa žiadny efekt,“ dodáva vedkyňa.

Aromaterapia funguje inak, než si myslíme

Wellness priemysel často propaguje terpény v ihličnanoch (ako α-pinén či limonén) pre ich údajné schopnosti znižovať stres priamo na chemickej úrovni. Herzová však upozorňuje, že veda tento pohľad nepodporuje.

Vnímanie vône sa odohráva v častiach mozgu zodpovedných za emócie a pamäť (amygdala a hippocampus). „Aromaterapia funguje, ale nie tak, ako si ľudia myslia. Ak mám k určitej vôni citovú väzbu, aktivuje sa okamžite po privoňaní. Je to dokonca rýchlejšie, než keby išlo o liek, ktorý sa musí metabolizovať,“ vysvetľuje odborníčka.

Na to, aby ste sa cítili dobre, nemusíte na konkrétnu spomienku myslieť vedome. Najprv príde zlepšenie nálady a až potom si možno spomeniete na kempovanie v detstve či Vianoce.

Nie sme naprogramovaní na vôňu lesa

Na rozdiel od niektorých zvierat, ktoré inštinktívne vedia, ktorý pach signalizuje dravca, ľudia sa musia naučiť, čo ktorá vôňa znamená. „Nedávalo by zmysel, aby nás vôňa borovice automaticky priťahovala. V určitých situáciách by totiž mohla znamenať nebezpečenstvo,“ upozorňuje Herzová. Ak by niekto prvýkrát cítil borovicu pri úteku pred predátorom, táto vôňa by v ňom neskôr vyvolávala strach, nie pohodu.

Sila kontextu: Parmezán verzus zvratky

To, či nás vôňa poteší, závisí aj od kontextu. Vôňa borovice v lese pôsobí inak ako tá istá vôňa v lacnom čističi na toalety. Herzová tento jav demonštrovala v štúdii, v ktorej účastníkom predložila zmes dvoch chemikálií v identických nádobách.

V prvom prípade im povedala, že cítia parmezán. Účastníci vôňu opísali ako príjemnú, známu a jedlú. O týždeň neskôr im dala privoňať k tej istej zmesi, no tvrdila, že ide o zvratky. Reakcia bola opačná – ľudia cítili odpor a nechceli uveriť, že ide o tú istú látku.

„Nie je to farmakológia, je to psychológia. Ale emócie sú skutočné a majú reálne fyziologické následky na naše telo,“ uzatvára Herzová.