Vo veku 82 rokov zomrel kardinál Dominik Duka

Duka bude pochovaný v arcibiskupskej hrobke Katedrály sv. Víta. Podľa pražského arcibiskupstva sa pohrebná omša uskutoční v sobotu 15. novembra o 11. hodine. Bližšie informácie k pohrebu zverejní arcibiskupstvo v stredu.

Kondolenčná kniha bude k dispozícii od utorkového poludnia o 12.00 na recepcii arcibiskupského paláca. Pražské arcibiskupstvo informuje, že so zosnulým sa bude môcť verejnosť osobne rozlúčiť v Kostole Všetkých svätých na Pražskom hrade dva dni pred pohrebom, teda 13. a 14. novembra, a to od 12.00 do 18.00 h. Aj pri tejto príležitosti bude možné podpísať kondolenčnú knihu.

Za významnú osobnosť nielen cirkvi, ale aj verejného života označil Duku dosluhujúci premiér Petr Fiala. Podľa vlastných slov ho poznal už v 80. rokoch, keď nemohol verejne pôsobiť. „Vážil som si jeho statočnosť a aktivity v dobe totality a oceňoval som jeho dôležitú úlohu pri obnove cirkvi v demokratickej spoločnosti, ktorú zohrával ako predstaviteľ rádu (dominikánov) alebo aj neskôr v biskupskej službe,“ uviedol Fiala na sociálnej sieti X.

Andrej Babiš, ktorý zostavuje po októbrových voľbách novú českú vládu, označil Duku taktiež na X za veľkú osobnosť a muža pevnej viery, ktorý dlhé roky spoluvytváral duchovný a spoločenský život krajiny. „Mal som ho veľmi rád a rád som načúval jeho láskavému hlasu. Úprimnú sústrasť jeho blízkym, priateľom a všetkým, pre ktorých bol oporou a inšpiráciou. Česť jeho pamiatke,“ napísal Babiš.

Kardinál Duka tento rok v októbri podstúpil akútnu operáciu, po prepustení do domácej starostlivosti bol ale v sobotu vo vážnom stave opätovne hospitalizovaný.

Dominik Duka sa narodil v apríli 1943 v Hradci Králové ako Jaroslav. Po maturite pracoval v továrni, kde sa vyučil za strojného zámočníka. Následne strávil dva roky vo vojenskej službe v Trnave na Slovensku. „Mal som veľké šťastie, že som ako politicky nespoľahlivá osoba chodil napríklad do továrne Kovosmalt, čiže som mal kontakt so všedným robotníckym životom,“ spomínal na toto obdobie v rozhovore pre iDNES.cz v roku 2018. Počas svojho pobytu na Slovensku sa tiež stretol s množstvom tamojších významných osobností vrátane napríklad spisovateľa Dominika Tatarku, dodal.

Po vojne začal Duka študovať teológiu v Litoměřiciach. Potom bol v januári 1968 prijatý do tajného noviciátu rádu dominikánov a prijal rehoľné meno Dominik. V júni 1970 bol vysvätený za kňaza.

Najprv pôsobil v pohraničných farnostiach, v roku 1975 ale prišiel o vtedy potrebný štátny súhlas. Za svoju činnosť v dominikánskom ráde skončil vo väzení. Stretol sa tam s ďalšími politickými väzňami, napríklad s neskorším prezidentom Václavom Havlom, s Jiřím Dienstbierom a ďalšími chartistami. Po prepustení pracoval až do roku 1989 v plzenskej Škodovke.

Po Nežnej revolúcii prednášal biblistiku v Olomouci, stal sa predstaveným dominikánov a v roku 1998 bol pápežom Jánom Pavlom II. menovaný za královohradeckého biskupa. Pražským arcibiskupom bol od roku 2010 a v roku 2012 sa stal kardinálom. V roku 2022 ho na svätovojtešskom stolci vystriedal Jan Graubner.

Duka bol nositeľom množstva ocenení a vyznamenaní. Tým najvyšším je Rád Bieleho leva I. triedy, ktorým ho v roku 2016 ocenil vtedajší prezident Miloš Zeman.

Aktívny bol aj v posledných mesiacoch. V apríli 2025 bol súčasťou delegácie, ktorá vo Vatikáne zastupovala Česko na pohrebe pápeža Františka.

V júli bol hlavným celebrantom na cyrilo-metodskej púti v Nitre. V kázni poprosil Slovákov o odpustenie za Čechov, ktorí ich poučujú o demokracii a slobode.

V septembri 2025 zase v pražskom Týnskom chráme odslúžil zádušnú omšu za zavraždeného amerického konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. V minulosti slúžil zádušnú omšu aj za ďalšie známe osobnosti, napríklad za Karla Gotta, Václava Havla či jedného zo svojich predchodcov, kardinála Josefa Berana.

Bol posledným žijúcim kardinálom v Českej republike.