Naozaj dokážu psy vycítiť strach? Takýto je názor veterinárov

Máte pocit, že váš pes presne vie, kedy sa bojíte alebo ste v strese? Najnovšie vedecké štúdie potvrdzujú, že psy vďaka svojmu mimoriadnemu čuchu dokážu skutočne detegovať chemické zmeny v ľudskom tele, ktoré sprevádzajú strach a úzkosť. Dlho sa predpokladalo, že psy reagujú na reč tela či tón hlasu, no výskumy ukazujú, že kľúčovú úlohu zohráva ich nos.

Experimenty v laboratóriu

Vedci z Univerzity Federica II. v Neapole uskutočnili experiment, pri ktorom odobrali vzorky potu dobrovoľníkom po tom, čo sledovali videá vyvolávajúce strach, radosť alebo neutrálny stav. Keď tieto vzorky predložili psom, výsledky boli jednoznačné. Psy, ktoré boli vystavené pachu súvisiacemu so strachom, vykazovali viac známok stresu, mali vyššiu srdcovú frekvenciu, hľadali viac uistenia u svojich majiteľov a boli menej priateľské k cudzím ľuďom v porovnaní so psami, ktoré cítili "šťastné" alebo neutrálne pachy.

Podobná štúdia na Univerzite veterinárneho lekárstva vo Viedni ukázala, že psy vystavené pachu strachu prejavovali známky váhania a nepohodlia: držali chvost nižšie a trvalo im dlhšie, kým sa priblížili k novým predmetom.

Chémia strachu

Strach sa začína v mozgu, ale zanecháva chemické stopy v celom tele. Keď centrum strachu v mozgu (amygdala) zaznamená hrozbu, vyšle signál do hypotalamu, ktorý následne podnieti nadobličky k uvoľneniu stresových hormónov – adrenalínu a kortizolu.

"Tieto zmeny v ľudskom tele menia zmes chemikálií v našom dychu a pote a psy sú schopné tieto zmeny zachytiť," vysvetľuje veterinárna lekárka Zoe Parr-Cortes z Univerzity v Bristole.

Rozdiel v čuchových schopnostiach je obrovský. Zatiaľ čo ľudský nos má približne 5 miliónov čuchových receptorov, psy ich majú okolo 220 miliónov. Okrem toho majú špeciálny orgán, tzv. Jacobsonov orgán, ktorý ľuďom chýba a ktorý deteguje feromóny – chemické signály slúžiace na komunikáciu. Napríklad niektoré psy sú vycvičené tak, že dokážu upozorniť ľudí s Addisonovou chorobou, keď im hladina kortizolu klesne príliš nízko.

Evolučné korene schopnosti

V experimente Parr-Cortesovej boli psy vystavené pachu stresovanej alebo uvoľnenej osoby predtým, ako dostali novú misku. Psy, ktoré cítili pach stresu, sa k novej miske približovali pomalšie, čo naznačuje, že boli menej optimistické ohľadom nájdenia odmeny.

"Tieto zistenia naznačujú, že pach stresu mohol znížiť ochotu psov riskovať v situácii, kde sa pozitívny výsledok zdal nepravdepodobný," hovorí Parr-Cortes. "Môže to byť spôsob, ako sa pes vyhne sklamaniu a šetrí energiu."

Tieto reakcie majú pravdepodobne hlboké evolučné korene. "Ako jeden z našich najbližších spoločníkov sa psy vyvíjali po boku ľudí tisíce rokov," vysvetľuje Parr-Cortes. Detekcia stresu alebo strachu v rámci sociálnej skupiny sa považuje za prospešnú, najmä ak signalizuje možnú hrozbu v prostredí.