Ako vplývajú šediny na riziko rakoviny? Výskum z Japonska naznačuje spojitosť

Šedivenie vlasov je nevyhnutný, a pre mnohých neželaný následok starnutia. Zo zdravotného hľadiska ho však vôbec netreba zatracovať – ako totiž naznačuje výskum Tokijskej univerzity, šediny môžu byť znakom prirodzenej obranyschopnosti tela voči rakovine.

Výskum publikovaný v žurnále Nature Cell Biology skúmal, ako kmeňové bunky vo vlasových folikuloch reagujú na poškodenie DNA. Tieto bunky pod stresom z vnútorného alebo vonkajšieho prostredia reagujú jedným z dvoch spôsobov: buď zastavia svoj rast, zostarnú a prispejú k šediveniu, alebo pokračujú vo svojom delení, čím však nakoniec prispejú k vzniku nádorov na koži.

Pokusy na myšiach dokázali, že ich kmeňové bunky melanocytov (McSCs), ktoré určujú farbu vlasov a pokožky, reagujú rôzne na rôzne typy stresových podnetov a karcinogénov.

V prípade, že dôjde k poškodeniu obidvoch vlákien DNA McSCc, bunky trvalo stratia schopnosť obnovy, a namiesto nej sa zmenia na zrelé pigmentové bunky – teda prispejú k šediveniu.

Naopak, pri kontakte s niektorými karcinogénmi nedošlo k starnutiu týchto buniek. Naopak sa začali deliť aj napriek poškodenej DNA, čím sa zvýšilo riziko vzniku nádoru.

Ako vo vyhlásení zdôraznila spoluautorka štúdie Emi Nishimuraová, šedivenie a rakovina preto nie sú rozličné mechanizmy, ale skôr dve rozličné strany jednej mince. Podľa nej výsledky štúdie „stavajú šedivenie a melanóm do polohy odlišných reakcií kmeňových buniek na stres.“

Vedci na záver zdôrazňujú, že šediny nemožno vnímať ako bariéru proti vzniku rakoviny, ale skôr ako dôkaz o obrane tela voči nej. Pokusy tiež zatiaľ prebehli len na myšiach, preto je otázne, či sa rovnaký záver dá aplikovať aj u ľudí.