Huby vyhľadávané šéfkuchármi po celom svete majú toxického dvojníka. Práve ten má mať na svedomí množiace sa prípady sklerózy v Alpách.

Obec Montchavin vo francúzskych Alpách bojuje s množiacimi sa prípadmi amyotrofickej laterálnej sklerózy (ALS). V osade s 200 obyvateľmi totiž za posledných 10 rokov diagnostikovali 16 prípadov tohto ochorenia, kým bežné štatistiky hovoria o 2-3 ochoreniach na 100 tisíc ľudí ročne.

Ako ukazuje výskum neurologičky Emmeline Lagrangeovej z Univerzitnej nemocnice v Grenoble, všetko môžu mať na svedomí huby.

Nebezpeční dvojníci

Smrčok je druh huby bežne vyhľadávaný pre svoju jemnú orieškovú chuť. Vďaka nej má rôzne využitia v kuchyni – pridáva sa napríklad do rizota a krémových omáčok. Okrem toho sa mu pripisuje pozitívny vplyv na zdravie, obsahuje totiž množstvo vitamínu D a len nízke množstvo tuku.

Obľúbená huba má však svojho „temného dvojníka“. Je ním nepravý smrčok, ktorý – ako pripomína denník Daily Mail – obsahuje zlúčeninu hydrazín, a tá škodí nervovej sústave. Po zjedení jedného nepravého smrčku preto hrozia tráviace ťažkosti, no v horších prípadoch až záchvat a zlyhávanie orgánov.

Nepravý smrčok obsahuje aj karcinogén gyomitrín.

ALS a nepravé smrčky

Lekárka Lagrangeová sa počas svojej praxe stretla s niekoľkými pacientmi z Montchavinu, ktorý je od Grenoble vzdialený len okolo 130 kilometrov. Žiadny z nich však podľa genetických testov nemal predispozíciu na vznik ALS.

Lagrangeová verejne publikovala svoje zistenia, na čo zareagoval americký neurológ Peter Spencer, ktorý sa už v minulosti zaoberal výskumom vplyvu environmentálnych faktorov na vznik ALS. Zaujala ho predovšetkým strava pacientov, ktorí uvádzali, že jedia huby.

„Všimol som si, že vo svojich jedálničkoch uvádzajú huby. Zisťoval som, o aký druh húb ide, pretože niektoré obsahujú jed, ktorý sa spája s problémom z Guamu,“ uviedol Spencer pre Knowable Magazine. Narážal pritom na svoj predošlý výskum domorodcov zo štátu Guam, u ktorých takisto pozorovali častejšie prípady ALS.

Toxické huby jedli zámerne

Lagrangeová a Spencer začali spolupracovať na prípade, ktorý dnes pomáha rozoznať jednu z možných príčin vzniku ALS. Francúzska lekárka totiž neskôr zistila, že pacienti z Montchavinu zámerne vyhľadávali a konzumovali nepravé smrčky, o ktorých tvrdili, že majú omladzujúce účinky. Vo francúzsku je pritom zber týchto húb nezákonný.

Ukázalo sa, že všetci pacienti z Francúzskych Álp, u ktorých došlo k vzniku ALS, predtým v priebehu niekoľkých rokov pravidelne zbierali a jedli nepravé smrčky. Na internete dokonca organizovali tajné skupiny, v ktorých sa dohadovali na spoločnom zbere.

„Nezistili sme žiadne ďalšie podstatné chemické alebo fyzické činitele. Hlavným rizikovým faktorom vzniku ALS v tejto komunite je preto konzumácia jedovatých húb,“ uzavrela lekárka vo svojom výskume.