Počet nakazených vojakov stúpol 40-násobne.

Popri vojenských a ekonomických stratách čelí Rusko v dôsledku invázie na Ukrajinu ďalšej, tichej katastrofe – nekontrolovateľnému šíreniu vírusu HIV. Podľa údajov ruského ministerstva obrany stúpol počet zaznamenaných prípadov nákazy medzi vojakmi v prvom roku vojny viac ako 40-násobne, uvádza Moscow Times. Odborníci varujú, že dlhodobé následky tejto epidémie môžu pre krajinu znamenať väčšie škody ako samotná vojna.

Problém s HIV v Rusku nie je nový. Už v roku 2016 krajina prekročila hranicu milióna ľudí žijúcich s týmto vírusom, čo predstavuje takmer 2 % populácie v produktívnom veku. Politická neochota riešiť problém, spoliehanie sa na zastarané morálne apely a nedostatočné financovanie však spôsobili, že situácia sa už pred vojnou zhoršovala. Invázia na Ukrajinu tento trend katastrofálne urýchlila.

Front ako liaheň vírusu a rezistentných kmeňov

Epidemiológovia vysvetľujú, že riziko prenosu vírusu na fronte je najmä pri transfúziách krvi a opakovanom používaní injekčných striekačiek v poľných nemocniciach. Problémom je aj nedostatočné testovanie pri nábore a falšovanie dokumentov o zdravotnej spôsobilosti u najatých vojakov.

Ešte väčšou hrozbou je prerušovaná liečba. Kým pacient s pravidelnou liečbou nie je infekčný, v podmienkach zákopovej vojny a neustáleho ostreľovania je nepretržitá dodávka liekov nereálna.

„Nepravidelná liečba je ešte horšia ako žiadna liečba, pretože môže spôsobiť, že sa vírus stane odolným voči liekom a bude sa ďalej šíriť v tejto novej, oveľa nebezpečnejšej mutácii,“ varujú odborníci. Rusko si tak okrem vojny na Ukrajine vytvára aj časovanú bombu v podobe nekontrolovateľnej a čoraz ťažšie liečiteľnej epidémie.

Nedostatok liekov

Kľúčom k zastaveniu šírenia vírusu je moderná antiretrovírusová terapia, ktorú musia pacienti užívať do konca života. Táto liečba je však drahá a už pred vojnou si ju mohli dovoliť financovať len najbohatšie regióny.

S presmerovaním štátnych zdrojov na vojnové účely sa situácia dramaticky zhoršila. „Podiel pacientov s HIV, ktorí dostávajú liečbu, teraz v Rusku po mnohých rokoch prvýkrát klesol pod 50 %,“ uvádza sa v analýze. To znamená, že viac ako polovica nakazených nielenže trpí, ale môže vírus ďalej nevedomky šíriť.

Absencia osvety urýchľuje krízu

Posledným klincom do rakvy pre systém pomoci pacientom s HIV bola vlna represií proti neziskovým organizáciám. Nadácia Eltona Johna, kľúčový sponzor organizácií bojujúcich proti HIV, bola v Rusku označená za „nežiaducu“, čo negatívne ovpyvnilo prácu mnohých miestnych aktivistov.

Zároveň označenie LGBTQ+ komunity za „extrémistické hnutie“ vytvorilo atmosféru strachu a ešte viac prehĺbilo stigmu, ktorá bráni ľuďom vyhľadať testovanie a pomoc.