Dnešný deň je stvorený iba pre ženy, vie to aj Google

Medzinárodný deň žien (MDŽ) oslavuje svoje 103. výročie. Mnohí spomínajú na tento sviatok ako na socialistický prežitok, keď vedúci zostúpili k pracovníčkam v továrňach či úradoch a obdarovali ich červeným karafiátom.

Podnik pre ženy pripravil sprievodné kultúrne podujatie, všetko s cieľom vzdať vďaku a úctu socialistickej žene - pracovníčke, občianke a matke v jednom. Nežnejšie polovičky sa mohli tešiť okrem karafiátov aj na obrusy, uteráky, jenské misy alebo iné bytové a kuchynské doplnky.

Deň žien sa zvykol vtipne brať aj ako „sviatok pre mužov“, ktorí si s radosťou pripili na svoje ženy.
Pôvod sviatku má oveľa hlbší zmysel

Sviatok MDŽ má svoje korene už v začiatkoch 20. storočia v USA. V roku 1908 demonštrovali v New Yorku tisíce krajčírok proti diskriminácii žien v práci, zlým pracovným podmienkam, detskej práci a za svoje volebné právo. V tom istom roku na základe týchto protestov vyhlásili poslednú februárovú nedeľu za Národný deň žien.

Nemecká ľavicová politička a bojovníčka za práva žien Klara Zetkin o dva roky neskôr navrhla na Medzinárodnej ženskej konferencii v Kodani dodať tomuto sviatku medzinárodný rozmer. Týmto bol Medzinárodný deň žien ako sviatok po prvýkrát ustanovený v roku 1910. OSN vyhlásila rok 1975 za Medzinárodný rok žien a v tomto roku bol aj oficiálne ustanovený 8. marec ako Medzinárodný deň žien.
Ženám patrili červené karafiáty

Vládnuci režim v povojnovom Československu sviatok podporoval od roku 1948, avšak už od začiatku sa stal nástrojom politickej propagandy. Politici ho očistili od nevyhovujúcich historických koreňov v kapitalistickom USA a stal sa symbolom boja žien za mier a proti kapitalizmu.

Pre celú republiku sviatok oficiálne zjednotili na ustanovujúcom zjazde Československého zväzu žien v roku 1974. Rovnoprávne postavenie ženy v spoločnosti sa vtedy chápalo ako jedna z vymožeností socializmu. Vedúce a riadiace funkcie však v realite ženy neobsadzovali.

V 80-tych rokoch 20. storočia krajina dosiahla 47-percentný podiel žien na počte pracujúcich v národnom hospodárstve, stredoškolská a vysokoškolská vzdelanosť žien vo veku 25 – 34 rokov bola na úrovni 44 percent.

Každoročné oslavy MDŽ sa stali jedným z mnohých cyklických propagandistických rituálov, prostredníctvom ktorých si režim upevňoval svoju moc a ideológiu.
MDŽ dodnes ťaží ideologická zaťaženosť

MDŽ sa podľa etnologičky a aktivistky za rodovú rovnosť Kamily Beňovej z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici dodnes nezbavil svojej ideologickej zaťaženosti. Jedným z názorov na tento sviatok v súčasnosti je, že MDŽ si ako socialistický sviatok nezaslúži pripomínanie a ženy dnes majú Deň matiek.

„Táto názorová orientácia však neuvedomene vylučuje z „práva na ženskosť“ všetky nematky. Na strane druhej rodovo stereotypne utvrdzuje ženy primárne v ich biologickej, teda materskej úlohe,“ podotkla Beňová. Tento názor podľa nej súvisí s nedostatkom informácií o skutočnom pôvode sviatku a jeho odkaze.

Zároveň, feministické organizácie upozorňujú na zneužívanie tohto sviatku súčasnými politickými stranami, ktoré stále živia práve jeho socialistickú podobu a tým udržujú v spoločnosti dojem zaostalosti a nepotrebnosti.

„Zaujímavé je, že napríklad každoročné aktivity OSN či iných zahraničných organizácií pri príležitosti MDŽ slovenskú verejnosť neoslovujú a prenikajú sem len veľmi pozvoľna,“ skonštatovala Beňová.