Nenápadný znak v očiach dieťaťa odhalil, že má rakovinu mozgu. Matka zverejnila video

Matka odhalila znamenie v očiach svojho dieťaťa, ktoré zachytila na video len deň predtým, ako mu diagnostikovali rakovinu mozgu. Dina Anpilogová natočila video svojho syna Elijaha a zachytila, ako sa jeho oči rýchlo pohybujú zo strany na stranu.

V obave, že má záchvat, ho odviezla na pohotovosť, kde lekári povedali, že chvenie je dočasné a jeho oči sa čoskoro vrátia do normálu. Sama však tušila, že niečo určite nie je v poriadku.

Navštívila synovho pediatra, ktorý trojmesačného chlapčeka poslal do detskej nemocnice v Seattli, kde vyšetrenia ukázali, že Elijah má v mozgu dva nádory.

Foto: tiktok.com/@dinaanp

Diagnostikovali mu gliómy nízkeho stupňa zhubnosti, pomaly rastúce nádory, ktoré vychádzajú z buniek centrálneho nervového systému. Anpilogová uviedla, že spätne si spomína, že Elijah mal aj iné príznaky, ktoré naznačovali, že niečo môže byť zle, vrátane úbytku hmotnosti a zvracania.

Chlapec má sedem mesiacov, jeho nepravidelné pohyby očí sa zmiernili a jeho príznaky sa zlepšili, hoci po chemoterapii stále občas zvracia. Vyšetrenie spred mesiaca ukázalo, že Elijahov nádor sa nezväčšil, ani nezmenšil.

Gliómy nízkeho stupňa zhubnosti tvoria približne dve tretiny všetkých detských nádorov a považujú sa za veľmi dobre liečiteľné. Medzi príznaky patria aj tie, ktoré mal Elijah, a môžu sa líšiť v závislosti od veľkosti a umiestnenia a veku dieťaťa. Medzi ďalšie patria záchvaty, zmätenosť, ospalosť, predčasné dospievanie, bolesti hlavy, problémy so zrakom a nemotornosť.

Chirurgický zákrok môže pomôcť, ale vzhľadom na miesto, kde sa Elijahov nádor nachádza, sa operácia nemohla vykonať. Ak by sa pri operácii dotkli niektorého z nervov, ktoré nádor obklopujú, mohol by potenciálne oslepnúť alebo ochrnúť na celý život, povedala Anpilogová pre Newsweek.

V snahe šíriť osvetu zverejňuje Anpilogová videá na TikToku. Ako dodala: „Veľa matiek i otcov mi píše súkromné správy a hovorí, že majú podobné príbehy, alebo mi ďakujú za šírenie osvety, kladú mi otázky o diagnóze môjho syna, dávam im nejaký východiskový bod, z ktorého môžu vychádzať pri kladení otázok, keď pôjdu k lekárom. Naša rodina sa s tým vyrovnáva, ako sa len dá.“