Brušný tuk môže pomáhať zdraviu mozgu. Záleží však na veku

Pokles kognitívnych schopností súvisiaci s vekom postihuje milióny ľudí na celom svete. Začína sa zábudlivosťou v strednom veku a môže prejsť do vážnejších problémov s pamäťou a myslením v neskoršom veku. Zatiaľ čo vedci tradične zameriavajú svoju pozornosť priamo na mozog, aby pochopili tieto zmeny, nový výskum Toho University v Japonsku ukázal, že na mozog môže vplývať aj brušný tuk.

Štúdia uverejnená v časopise GeroScience odhaľuje, že viscerálny tuk, ktorý obaľuje vaše vnútorné orgány, zohráva úlohu pri udržiavaní zdravia mozgu prostredníctvom systému chemických správ. Mozgový neurotrofický faktor označovaný ako BDNF (z angl. Brain-derived neurotrophic factor) je niečo ako mozgové hnojivo. Pomáha mozgovým bunkám rásť, prežiť a vytvárať nové spojenia. Čím viac BDNF máte, tým lepšie funguje váš mozog. S pribúdajúcim vekom však hladina BDNF prirodzene klesá a vtedy sa môžu začať problémy s pamäťou.

Tu prichádza na rad brušný tuk. Štúdia zistila, že CX3CL1, proteín tvorený viscerálnym tukom, zohráva veľkú úlohu pri udržiavaní zdravej hladiny BDNF. U mladších myší produkoval ich brušný tuk veľké množstvo CX3CL1, čo udržiavalo silné mozgové funkcie. S pribúdajúcim vekom sa však hladina brušného tuku aj BDNF v ich mozgu znižovala. Keď vedci umelo znížili hladinu CX3CL1 u mladých myší, klesla aj ich hladina BDNF, čo napodobnilo účinky starnutia. Keď však starším myšiam podali dodatočnú dávku CX3CL1, ich mozog sa opäť vrátil na vyššie hodnoty BDNF.

Prehodnotenie vplyvu brušného tuku

Tieto zistenia narúšajú zaužívané názory na vplyv brušného tuku na mozog. Hoci je nadbytok viscerálneho tuku stále škodlivý a súvisí s mnohými zdravotnými problémami, tento výskum naznačuje, že zdravé množstvo viscerálneho tuku na začiatku života slúži dôležitému účelu tým, že produkuje signálne molekuly, ktoré podporujú zdravie mozgu.

Výskum sledoval myšie samce v rôznom veku - 5, 10 a 18 mesiacov (čo približne zodpovedá mladému dospelému človeku, človeku v strednom veku a staršiemu človeku). Päťmesačné a desaťmesačné myši mali podobné hladiny BDNF v hipokampe, ale do 18 mesiacov tieto hladiny klesli približne o tretinu. Tento model zodpovedá typickej trajektórii kognitívneho starnutia, kde sa výrazný pokles často začína až v neskoršom veku.

Podobne produkcia CX3CL1 vo viscerálnom tuku zostala stabilná u mladších myší, ale výrazne klesla u starších zvierat, čo podporuje prepojenie medzi týmito dvoma proteínmi.

Súvislosť medzi brušným tukom a zdravím mozgu poukazuje na to, ako veľmi sú naše telesné systémy prepojené. Náš mozog nefunguje izolovane, ale závisí od signálov z celého tela a dokonca aj z tukového tkaniva.

Vedci však zdôrazňujú, že kľúčom k úspechu je rovnováha. Príliš málo brušného tuku stráca ochranné účinky na mozog, ale príliš veľa môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Najlepší spôsob, ako si udržať zdravie mozgu v staršom veku, je zamerať sa na osvedčené stratégie: zostať aktívny, jesť vyváženú stravu, obmedziť stres a zamestnávať svoju myseľ.