Gén po neandertálcoch prezradia aj zuby, toto si všímajte
Miešanie ľudských druhov v praveku má následky aj na vzhľad dnešných ľudí. Takto sa odráža na zuboch.
Úsmev je jedna z prvých čŕt, ktoré si všímame pri zoznamovaní. Ako však pripomínajú vedci z londýnskeho University College, zuby o nás prezrádzajú viac ako len to, či sa o ne dobre staráme.
Výskum publikovaný v žurnále Current Biology sa zameral na zuby 882 dobrovoľníkov s predkami z Európy, Severnej Ameriky a Afriky, ktorým zmerali korunky a merania porovnali s genetickými informáciami. Existuje pritom 18 genómov, ktoré ovplyvňujú veľkosť a tvar jednotlivých skupín zubov.
Jeden z génov ovplyvňujúcich tvar zubov je podľa vedcov dedičstvom po neandertálskych predkoch, ktorí sa krížili s pravekým človekom. Jeho nositelia majú tenšie predné zuby, a jeho prítomnosť zistili len u ľudí s európskymi predkami. Okrem užších predných zubov majú oproti iným celkovo menší chrup.
Rozličný vzhľad, rovnaká pevnosť
Foto: Evgeniy Kalinovskiy/Shutterstock.com
Ako vysvetľuje vedúci autor štúdie Kaustubh Adhikari, užšie zuby v prípade nositeľov špeciálneho génu neznamenajú aj tenšiu sklovinu. Z tohto dôvodu sa nedá predpokladať, že zuby potomkov pravekých Európanov sú náchylnejšie na lámanie alebo ochorenia.
„O niečo užšie zuby, ktoré majú nositelia nami identifikovaného génu, nie sú zlým znamením. Netreba sa o ne báť – ide o bežnú súčasť ľudskej rozmanitosti.“
Podľa Adhikariho tenšia vrstva skloviny v tomto prípade nevplýva ani na bielosť zubov, keďže jej tvorba podlieha odlišným biologickým procesom.
Ako dodal spoluautor štúdie Andrés Ruiz-Linares, z výskumu nie je zrejmé, či užšie zuby vznikli ako dôsledok adaptácie v rámci evolúcie. „Je možné, že tieto gény boli vybraté kvôli ich pôsobeniu na ďalšie časti tela, takže k zmene tvaru zubov došlo len ako k vedľajšiemu produktu,“ dodal Ruiz-Linares.
Čo spôsobilo globálne ochladenie v roku 1831? Vedci poznajú odpoveď
Ochladzovanie, ku ktorému došlo pred takmer 200 rokmi, malo na svedomí zničenú úrodu a rozsiahly hladomor.
V ľudskom tele objavili novú formu života
Materiál podobný vírusom podľa vedcov prebýva v organizmoch až polovice ľudskej populácie.
V DNA egyptskej múmie našli stopy starodávneho ochorenia
Ide o vôbec prvý dôkaz prítomnosti starobylého ochorenia mimo Eurázie.
Nobelista varuje pred „zrkadlovými baktériami“, žiada zastavenie výskumu
Biológ a držiteľ Nobelovej ceny varuje pred syntetickými baktériami, ktoré by po napadnutí organizmu mohli prevziať kontrolu nad ním.
Historický moment v kozmickom výskume: Sonda NASA sa priblížila k Slnku ako žiadna predtým
Priekopnícka sonda NASA Parker Solar Probe sa zapísala do histórie, keď sa dostala k Slnku bližšie ako akákoľvek iná sonda predtým a jej tepelný štít bol vystavený teplotám nad 930 stupňov Celzia.
