Vysádzanie stromov v Arktíde môže škodiť: Vedci dospeli k šokujúcim zisteniam o globálnom otepľovaní

Vedci prekvapivo zistili, že výsadba stromov v arktických a severných boreálnych oblastiach by mohla globálne otepľovanie skôr urýchliť, než pomôcť v boji proti nemu. Vedci žiadajú aktivistov, aby sa nezahrávali s arktickou krajinou, pretože sa tým všetko len zhoršuje.

Zistenia publikované v časopise Nature Geoscience ukazujú, že tmavý povrch stromov pohlcuje viac tepla ako reflexná zasnežená pôda, čo môže podkopať dobre mienené úsilie o zmiernenie klimatických zmien.

Zasnežené plochy sú prospešnejšie ako stromy

Hoci iniciatívy na výsadbu stromov sú čoraz populárnejšie na celom svete v snahe riešiť klimatické zmeny, tento výskum naznačuje, že na lokalite nesmierne záleží. Štúdia prichádza v kritickom čase, keďže rôzne regióny vrátane Aljašky, Grónska a Islandu začali realizovať alebo zvažovať rozsiahle projekty výsadby stromov na svojich severných územiach.

Problém spočíva v jave známom ako albedo efekt - schopnosť povrchov odrážať slnečné svetlo späť do priestoru. Snehom pokrytá zem v Arktíde odráža približne 75 % dopadajúceho slnečného svetla, zatiaľ čo tmavé vždyzelené stromy odrážajú len približne 10 %. Tento rozdiel znamená, že nahradenie otvorenej tundry lesmi v skutočnosti zadržiava viac tepla v zemskom systéme, napriek schopnosti stromov zachytávať oxid uhličitý z atmosféry.

Tým sa však problémy nekončia. Keď sa v arktických oblastiach vysádzajú stromy, narúšajú pôdu, ktorá v týchto oblastiach slúži ako jedna z najväčších zásobární uhlíka na Zemi. Trvalo zamrznutá pôda v Arktíde alebo permafrost obsahuje viac uhlíka ako všetky rastliny na svete dohromady. Keď sa táto pôda naruší výsadbou stromov a rastom koreňov, uvoľňuje sa uložený uhlík do atmosféry, čo ďalej prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

Problematický je aj uhlík zadržiavaný v stromoch

Výskumný tím tiež zistil, že stromy v týchto regiónoch čelia značným problémom pri prežití. So silnejúcou zmenou klímy sa v týchto oblastiach vyskytujú častejšie požiare, suchá a výskyt škodcov. Keď im stromy podľahnú, všetok uhlík, ktorý uložili, sa uvoľní späť do atmosféry, čím sa neguje ich potenciálny prínos.

Výskumníci varujú, že zameriavanie sa výlučne na schopnosť stromov zachytávať uhlík a ignorovanie iných vplyvov na životné prostredie by mohlo viesť k nesprávnym klimatickým riešeniam.

Výskumníci navrhujú, aby namiesto výsadby stromov bolo účinnejšou stratégiou v oblasti klímy zachovanie a obnova existujúcich arktických ekosystémov vrátane udržania populácií veľkých bylinožravcov. Tento prístup by tiež lepšie chránil biodiverzitu a podporoval miestne komunity, ktoré sa spoliehajú na otvorenú krajinu pri tradičných činnostiach, ako je lov, pasenie a zber.