Spaľovaním mokrého dreva vzniká decht a klesá výkonnosť kotlov

Vrstvu dechtu hrubšiu ako tri milimetre by mal používateľ kotla odstrániť. Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) o tom informoval vo svojom preventívno-výchovnom materiáli k vykurovacej sezóne.

Drevo by podľa hasičov malo mať vlhkosť v rozmedzí od 15 do 20 percent. „Výsledkom spaľovania vyzretého, vzduchom sušeného dreva je vyšší výkon a nižšia emisia CO a CO2 v porovnaní s mäkkými druhmi dreva alebo s mokrým a čerstvo narezaným tvrdým drevom. Drevo by sa malo správne sušiť (zrieť) na vzduchu po obdobie minimálne šiestich mesiacov,“ uviedli hasiči v materiáli.

Úroveň vlhkosti sa dá podľa nich vyskúšať priložením dreva do kotla či kachlí s veľkou vrstvou žeravých uhlíkov. Ak drevo začne počas jednej minúty horieť na viac ako jednej strane, je dostatočne presušené a vhodné na spaľovanie. Ak prská, syčí a černie, je mokré a nemalo by sa na kúrenie podľa hasičov používať.

HaZZ pripomenul, že na kúrenie v kotloch na tuhé palivo sa môže používať aj uhlie. Pri takomto spôsobe vykurovania je dôležité správne uskladnenie paliva. Uhlie by malo byť skladované oddelene od ostatných palív. Zvlášť by mala byť aj nová a stará zavážka. Uskladnená vrstva by nemala byť hrubšia ako 1,5 metra.

„Pravidelne kontrolujte, či nedochádza k nárastu teploty vnútri uskladneného paliva. Ak zistíte, že sa teplota výrazne zvýšila (za kritickú hranicu je považovaná teplota 65 stupňov Celzia), uhlie prehádžte alebo preneste na voľné miesto a nechajte ho vychladnúť,“ uviedli hasiči v materiáli.

Hasičský zbor v príručke upozornil, že spaľovanie odpadu či iných predmetov neurčených na kúrenie môže vykurovacie teleso poškodiť. Okrem toho má nezanedbateľné ekologické dôsledky.