ÚNSS: Kolobežky a kolobežkári na chodníkoch ohrozujú nevidiacich a slabozrakých

„Problémom býva rýchla jazda, ktorá neraz ohrozuje všetkých chodcov, nielen ľudí so zrakovým postihnutím. Tí však nevedia rýchlo reagovať na prichádzajúceho kolobežkára. Navyše, pohyb elektrických kolobežiek je veľmi tichý, čo opäť zhoršuje identifikáciu potenciálnej hrozby,“ vysvetlil metodik ÚNSS v oblasti prevencie architektonických a dopravných bariér Pavol Korček.

Podľa ÚNSS zažil takmer každý chodec s bielou palicou nepríjemnú skúsenosť s kolobežkou. Okrem rýchlej a tichej jazdy je pre nevidiacich hrozbou aj nesprávne parkovanie kolobežiek. ÚNSS upozorňuje, že nechať kolobežku na okraji chodníka nie je vždy správne, ako sa mnoho ľudí domnieva.

„Obrubníky chodníkov, steny budov a podobne bývajú pre nevidiacich takzvanou prirodzenou vodiacou líniou, ktorá im pomáha v orientácii. Preto by som rád apeloval na kompetentných i bežných občanov, aby kolobežky odparkovali na iné miesto, ideálne do stojiska či na trávnik,“ informoval Korček. Kolobežkujúca verejnosť by podľa neho mala myslieť na to, že sú tu ľudia, pre ktorých nedbanlivo odložená kolobežka môže znamenať riziko pádu, úrazu a následne aj strachu z pohybu po chodníkoch.

„Veľmi by nám pomohlo, ak by mali kolobežky zvonček, aby nás mohli jazdci upozorniť, že idú, prípadne aplikáciu, kde by boli zakreslené parkoviská a my by sme vedeli, že sa im treba vyhnúť,“ uviedla takmer nevidiaca Vanesa Richterová. S cieľom vytvoriť priestory na odkladanie kolobežiek mimo chodníka sa plánuje ÚNSS obrátiť na ministerstvo vnútra a ministerstvo dopravy.