Škody po povodniach by sa mali podľa Tarabu rádovo pohybovať v miliónoch eur

Možností kompenzácie škôd je podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) viacero. Zdôraznil, že najprv je ale potrebné ukončiť mimoriadnu situáciu. „Prednosta so samosprávou musia identifikovať rozsah škôd, následne prebieha proces overovania nákladov a na ministerstve vnútra sme po ukončení mimoriadnej situácie schopní do mesiaca-dvoch rovno už takúto sumu obciam poslať a obec samozrejme koordinuje tú pomoc aj s jednotlivými fyzickými osobami,“ ozrejmil.

Ďalším mechanizmom je podľa jeho slov humanitárna pomoc, ktorú avizoval minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD). Envirorezort chce tiež podľa Tarabu pripraviť podobnú schému pomoci ako pri zemetrasení, ktoré v októbri 2023 zasiahlo východné Slovensko. „Minister Raši nás tiež informoval, že už je v debate so zahraničnými partnermi, ktorí sa budú snažiť, najmä Poliaci, využiť možnosť nealokovania niektorých eurofondov, aby to čo nevedia využiť išlo buď na kompenzačné mechanizmy pri povodniach alebo na rozšírenie protipovodňovej ochrany,“ doplnil Šutaj Eštok. Obaja naznačili, že pri kompenzáciách bude kľúčová lokálna pomoc v obciach, nie škody spôsobené na chatách či záhradách postavených v záplavových oblastiach.

Slovensko podľa ministra vnútra odmietlo pomoc pri zvládaní povodní, ktorú ponúkla Ukrajina. „Sme v stave, že sme poďakovali, ale zvládame situáciu. Naopak, my sme sa dnes na štábe bavili, že v prípade, ak tá situácia a predikcia bude taká, ako očakávame, že by sme v najbližších dňoch situáciu u nás zastabilizovali, sme pripravení ponúknuť pomoc okolitým krajinám, či už je to Česko, Rakúsko alebo Poľsko, kde bol vyhlásený stav katastrofy,“ uviedol.

Dodal, že rezort naďalej sleduje aktuálnu situáciu a v nasadení sú všetky jeho sily a prostriedky. Pre situáciu v Bratislave je podľa Tarabu kľúčovým faktorom funkčnosť vodného diela Gabčíkovo.