Kim Čong-un tvrdí, že médiá v Južnej Kórei šíria fámy o záplavách v KĽDR

Severná Kórea začiatkom tohto týždňa informovala, že záplavy v jej severných regiónoch si vyžiadali nespresnený počet obetí, ako aj škody na tisícoch domov.

Vláda v Soule vo štvrtok vyjadrila ochotu „urýchlene poskytnúť“ humanitárnu pomoc „severokórejským obetiam katastrofy“. Reagovala tak na správy juhokórejských médií, podľa ktorých by sa počet mŕtvych a nezvestných mohol vyšplhať až na 1500.

Správu juhokórejskej televízie Čosun, ktorá hovorila aj o možných úmrtiach záchranárov pri haváriách vrtuľníkov, neskôr prebrali aj ďalšie médiá.

Kim Čong-un podľa štátnej agentúry KCNA označil za fámu tvrdenie, že o život mohlo prísť až 1500 ľudí. Podľa nej na to reagoval „rozhorčene“ a odsúdil „zlozvyky a podlú povahu“ občanov Južnej Kórey, ktorá sa podľa neho iba snaží „znevážiť a pošpiniť obraz“ KĽDR. K ponuke humanitárnej pomoci od Soulu sa nevyjadril.

Pchjongjang ešte v stredu informoval, že vodca žiadal prísne potrestať úradníkov, ktorí zanedbali svoje povinnosti pri predchádzaní katastrofám, čo malo za následok úmrtia alebo zranenia nešpecifikovaného počtu ľudí.

V sobotu však tamojší režim tvrdil, že v regióne Sinuidžu, ktorý podľa pôvodného vyhlásenia zaznamenal najväčšie povodňové škody, nedošlo k žiadnym obetiam. Severokórejské vzdušné sily údajne zachránili vyše 5000 ľudí, pričom 4200 z nich odviezol vrtuľník „v priebehu niekoľkých hodín“.

Vzťahy medzi oboma Kóreami sú momentálne na jednom z najnižších bodov za posledné roky. Pchjongjang v roku 2020 jednostranne prerušil všetky oficiálne vojenské a politické komunikačné spojenia so Soulom a vyhodil do vzduchu nepoužívaný medzikórejský styčný úrad na svojej strane hranice.

Tento komunikačný kanál bol síce v roku 2021 obnovený, ale KĽDR na výzvy na kontakt nereaguje od apríla 2023. Napriek tomu sa Soul pokúša nadviazať kontakt s KĽDR dvakrát denne, doplnila AFP.