Lekárka: Toto často pozorujem u ľudí, ktorí neskôr ochorejú na rakovinu

Ochorenia nevznikajú náhodou – sú dôsledkom súhry viacerých rizikových faktorov, ktoré často ani nepoznáme. Pri rakovine sa však neraz obchádza vplyv psychického zdravia, čo je podľa Leigh Connealyovej chyba.

Connealyová je americká lekárka, ktorá sa špecializuje na holistickú liečbu, a vo svojej praxi sa často stretáva s onkologickými pacientmi. Za svoju vyše 35-ročnú prax si u nich všimla jeden typický príznak – väčšina z nich v živote prekonala stresujúcu a psychicky náročnú udalosť.

„U pacientov sa pravidelne stretávam so spoločným ukazovateľom, a to je, že väčšinou prežili veľmi, veľmi stresujúcu udalosť. Raz ide o extrémne pracovné podmienky, inokedy o stratu dieťaťa, rodiča alebo rozvod.“

Podľa Connealyovej extrémny stres ovplyvňuje neuro-endokrinnú regulačnú os (známu aj ako HPA os) a tvorbu kortizolu, čo má dopad aj na vznik a rast rakovinových buniek.

Stres aktivuje HPA os, ktorá v tele spája hypotalamus, podmozgovú žľazu (hypofýzu) a nadobličky, čím sa následne zintenzívni tvorba „stresového hormónu“ kortizolu. Ak stresujúce obdobie pretrváva dlhodobo, kortizol sa v tele hromadí a negatívne vplýva viac-menej na všetky orgány.

Nadmerné množstvo kortizolu v tele zvyšuje riziko srdcových ochorení, ochorení pľúc, obezity, úzkosti, depresie, kožných ochorení a v neposlednom rade aj rakoviny. Podráždenie HPA osi tiež oslabuje imunitu a vyvoláva zápal, čo sú podľa Connealyovej dva kľúčové faktory pri vzniku rakoviny, metastáz a recidívy.

„Nadbytok týchto hormónov môže byť priamo karcinogénny kvôli potláčaniu imunitnej funkcie, predlžovaniu zápalu a spomaľovaniu normálnej funkcie buniek. Pri liečbe rakoviny by mala byť prioritou liečba a obmedzovanie stresu.“

Dôkazov je málo

Experti v oblasti zdravia sa jednoznačne nezhodujú na tom, či stres prispieva k vzniku rakoviny, a ak áno, tak do akej miery.

Výskumníčka z Brightonskej univerzity vo Veľkej Británii Melanie Flintová sa zaoberá špecificky vzťahom medzi stresom a rakovinou, pričom podotýka, že stres skutočne môže poškodiť DNA, čo zvyšuje riziko rakoviny.

Nezisková organizácia Cancer Research UK naopak tvrdí, že stres „priamo nezvyšuje riziko rakoviny“, hoci pripúšťa, že ľudia pod vplyvom stresu nedbajú dôsledne o svoje zdravie, čo zas môže prispieť k onkologickým ochoreniam.