Ukrajinci protestujú, vláda vyslala tisícku vojakov

Dôvodom je nepodpísanie prelomových dohôd s Európskou úniou na minulotýždňovom summite v litovskom Vilniuse.

Ukrajinské ministerstvo vnútra v pondelok vyslalo do Kyjeva dodatočné armádne jednotky, ktoré majú chrániť kľúčové vládne budovy pred prípadnými násilnými demonštrantami. Na bezpečnosť v uliciach hlavného mesta Ukrajiny bude najnovšie dohliadať ďalších asi 1000 vojakov. V oficiálnom zdôvodnení rezortu vnútra sa píše, že armáda má "zabezpečiť verejný poriadok v meste Kyjev" a "ochrániť vládne budovy".

Ukrajinský premiér Mykola Azarov v pondelok prirovnal demonštrácie zástancov zbližovania krajiny s EÚ k štátnemu prevratu, pričom ich označil za nezákonné a vymykajúce sa kontrole. Premiér na stretnutí s veľvyslancami krajín EÚ, Kanady a Spojených štátov označil situáciu za "veľmi vážnu", keďže podľa neho už "v priebehu niekoľkých dní" hrozí zastavenie vyplácania miezd a dôchodkov a nie je vylúčené ani obsadenie parlamentu.

"Bránenie štátnym inštitúciám v práci nie je pokojná demonštrácia. Má to všetky znaky puču," povedal Azarov pred veľvyslancami. Situáciu podľa neho ďalej "zradikalizovali" politici a protesty sú tak "mimo kontroly". Vyjadril sa tak po tom, ako Západ skritizoval víkendový zásah proti opozičným demonštrantom v Kyjeve, ktorý si vyžiadal takmer 200 zranených vrátane viacerých novinárov.

Orgány sú pripravené na dialóg

Azarov chce prostredníctvom veľvyslancov apelovať na opozičných politikov, aby "nedovolili násilie voči polícii, požadovali pokojný dialóg, zriekli sa jazyku ultimát a zasadli za rokovací stôl". "Sme trpezliví, no nechceme, aby mali naši partneri pocit, že je všetko dovolené," doplnil Azarov s tým, že štátne orgány sú "pripravené na dialóg" a neuchýlia sa k použitiu sily proti pokojným demonštrantom.

Podľa spravodajského portálu Kyiv Post parlamentný výbor na ochranu štátnosti takisto v pondelok odporučil, aby poslanci zahlasovali za odvolanie vlády premiéra Mykolu Azarovova. Jeho Strana regiónov však tento návrh nepodporí a keďže v parlamentne má väčšinu, pokus sa pravdepodobne skončí neúspechom. O vyslovení nedôvery Azarovovmu kabinetu by sa malo hlasovať už v utorok.

Nespokojenci zároveň vyhlásil generálny štrajk. Urobili tak deň po masových protestoch v Kyjeve, do ktorého centra v nedeľu vyšlo odhadom stotisíc ľudí. Najmenej 100 policajtov a 50 civilistov utrpelo zranenia pri následných zrážkach, keď masy napriek zákazu demonštrácií zaplnili Námestie nezávislosti.

Najhoršie strety medzi políciou a maskovanými demonštrantami hádžucimi kamene a zápalné fľaše sa odohrali pred prezidentským palácom. Na rezignáciu vyzval Janukovyča aj opozičný líder a kandidát na prezidenta na voľby v roku 2015 Vitalij Kličko.

Masové demonštrácie v Kyjeve vypukli po tom, ako prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať kľúčové dohody s Európskou úniou z "národnobezpečnostných" dôvodov, pričom Azarovova vláda pripustila, že zmena postoja súvisí s nátlakom zo strany Ruska.

Poriadková polícia v noci na sobotu tvrdo zasiahla proti demonštrantom a výsledkom sú desiatky zranených a zadržaných. Ukrajinská opozícia vyzvala na pokračovanie demonštrácií až do odstúpenia vlády a vypísania predčasných parlamentných a prezidentských volieb. Opozícia už pripravuje celonárodný štrajk a rozhodla sa vytvoriť hnutie národného odporu.

Udalosti na Ukrajine sú ako pogrom, tvrí Putin

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok odsúdil pouličné demonštrácie na Ukrajine, ktoré podľa neho v skutočnosti nie sú žiadnou "revolúciou".

"Udalosti na Ukrajine vyzerajú skôr ako pogrom," povedal šéf Kremľa počas návštevy Arménska. "Má to len veľmi málo spoločné so vzťahom Ukrajiny k Európskej únii," myslí si.

Podľa Putina sú protesty výsledkom zahraničnej intervencie. "Tieto udalosti boli pripravené zvonka. Vidíme, že sú do nich zapojené veľmi dobre organizované skupiny bojovníkov," dodal ruský prezident.

Odsúdil to francúzsky prezident aj poľský premiér

Litovská vláda plniaca úlohy rotujúceho predsedníctva EÚ si v pondelok predvolala veľvyslanca Ukrajiny vo Vilniuse, aby mu tlmočila svoje znepokojenie zo sobotňajšieho "násilného rozohnania pokojných demonštrantov" zhromaždených v centre Kyjeva.

Zásah sa podľa oficiálnych zdrojov skončil zranením 190 osôb vrátane policajtov a viac ako 40 novinárov, čo vyvolalo kritiku zo strany Západu. Vilnius tiež "zdôraznil potrebu (násilie) prešetriť a riadne potrestať vinníkov".

Litovská prezidentka Dalia Grybauskaité medzitým vydala vyhlásenie, podľa ktorého "musia ukrajinské orgány a opozícia dospieť k dohode mierovými a demokratickými prostriedkami". Násilie v pondelok spoločne odsúdili aj francúzsky prezident François Hollande a poľský premiér Donald Tusk.