Explóziu Hindenburgu spôsobil vodík a statická elektrina

K nešťastiu došlo 6. mája 1937, keď bol Hindenburg na letisku Lakehurst v New Jersey pripravený na pristátie. Z 97 osôb na palube zahynulo 13 pasažierov a 22 členov posádky.

Okrem toho zomrel aj jeden z členov personálu na zemi, takže si katastrofa vyžiadala celkovo 36 životov. Po nešťastí sa ihneď začalo diskutovať o jeho príčine, pričom existovalo niekoľko teórií vrátane konšpirácie, že za explóziou bola sabotáž.

Britský letecký inžinier Jem Stansfield a jeho tím z Texasu však potvrdili, že výbuch spôsobila iskra, ktorá vznikla zo statickej elektriny. Pri lete prešla vzducholoď cez front, v ktorom pôvodne nevodivé kotviace laná zvlhli a stali sa vodivými. Pri trení povrchu vzducholode o vzduch vznikol elektrický náboj.

Vo chvíli, keď sa kotviace laná pripojené ku kostre dotkli zeme, uzemnila sa tým celá hliníková kostra. To spôsobilo, že medzi poťahom a kostrou preskočil elektrický výboj, čo v spojení s vysoko horľavým vodíkom spôsobilo katastrofu. Stansfield a jeho tím uviedol, že cieľom jeho výskumov bolo vylúčiť ostatné teórie. O projekte vznikol aj dokument, ktorý už vo štvrtok odvysiela britský Channel 4.

Už pred nehodou Hindenburgu došlo k niekoľkým nehodám vzducholodí, ktoré väčšinou spôsobilo zlé počasie. Ani jedno nešťastie sa však nestalo lodiam spoločnosti Luftschiffbau Zeppelin, ktorá vyrábala najväčšie vzducholode.

Napríklad Graf Zeppelin bezpečne nalietala viac ako 1,6 miliónov kilometrov a prepravila približne 12-tisíc pasažierov. To všetko zmenila katastrofa Hindenburgu, ktorú v priamom prenose priniesli rádiá. Najmä pre veľkú medializáciu prípadu sa ľudia začali báť prepravy vzducholoďami, a preto tento typ prepravy ešte pred druhou svetovou vojnou prakticky zmizol.

Video: Skaza Hindenburgu