Stres náš každodenný, zabíjaj aj dnes

Oddávate sa teda napájaniu. Život je tak krásny!

Zrazu...kdesi pár metrov za vami, sa tých stebiel pohlo viac. Statný lev sa rúti s hrozným revom vaším smerom. Z jeho pohybov a výrazu „tváre“ usudzujete, že zrejme sa nevybral ovlažiť si labky k jazeru. Chce jesť. Prichádza zabíjať!

ZEBRIA (a nie len jej) FYZIOLÓGIA

Naspäť k jazeru. V momente ako beriete nohy na vaše zebrie plecia sa telo prepína do stavu plnej pohotovosti a ponúka dve možnosti. Buď zvolíte BOJ, alebo ÚTEK. Keďže alternatívu „BOJA“ ste už dávno evolučne vzdali (teda okrem "odvážnej" zebry z obrázku ), neostáva nič iné ako zmobilizovať čo sa dá...a bežať životu oproti.

Váš hypotalamus, časť mozgu ktorá reaguje ako prvá v prípade nebezpečenstva, vysiela hormonálny signál do hypofýzy - podmozgovej žľazy, ktorá následne vysiela priamy rozkaz nadobličkám (dve „lieskové oriešky“ na obličkách). Po obdŕžaní správy, ich funkciou bude napumpovať do obehu hormóny, ktoré tam pri jazere predstavujú vašu jedinú nádej na prežitie. Jedna sa najmä o: kortizol a adrenalín – stresové hormóny.

Adrenalín (epinefrín) spôsobuje okamžitú odozvu. Zrýchľuje činnosť srdca, zvyšuje krvný tlak, aby sa krv dostala k orgánom a svalom, ktoré ju najviac v tejto chvíľke prežitia potrebujú. Kortizol – ako hlavný stresový hormón zabezpečí to, aby telo malo aj dostatok energie na váš útek (boj sme teda vylúčili). Zvyšuje sa hladina krvného cukru, svaly majú čo páliť. Rovnako zvyšuje dostupnosť látok potrebných na prípadnú opravu tkanív.

Tento pohotovostný režim taktiež zabezpečuje vašu náladu, motiváciu a strach (aby ste vôbec mali chuť utekať a báť sa o svoj život).

Zatiaľ všetko sedí. Všetko je v poriadku. Krv sa dostáva z časti momentálne nepotrebných k tým, ktoré ju budú potrebovať najviac. Nemá zmysel zásobovať krvou reprodukčné orgány, tráviaci systém , či uši ak utekáte pred rozzúreným levom.

Po zdarenom úteku sa však vaše telo dostáva do normálu. Všetko sa upokojuje. Hladina hormónov znižuje. Ostatné doposiaľ nepotrebné systémy začínajú opäť fungovať. Prežili ste. Akútny stres a prirodzená reakcia tela naň (vylučovanie hormónov, zvýšenie tepu atď.) vás zachránili.

Kde je potom problém?

Však ak tento akútny „spínač“ zapínate príliš často, na príliš dlho a ešte navyše z psychologických dôvodov (vysvetlím nižšie) koledujete si o oslabenie organizmu, nadbytok vyplavovania stresových hormónov, vyčerpanie nadobličiek, tráviace problémy, pocit úzkosti, depresie, naberanie hmotnosti, čo ruka v ruke môže postupne viesť k poškodzovaniu vašich ciev a srdiečka.

PREČO ZEBRY NEDOSTANÚ VRED

Aj napriek dramatickému úvodu, zebry žijú pre daný moment. Nečupia CELÝ DEŇ pri jazere čakajúc z ktorého kríku sa na nich vyrúti lev. V tomto sa má naše ľudské plemeno čo učiť od toho zvieracieho. Fyziológia v stresových situácia je podobná. No zatiaľ čo akútny stres zachraňuje, ten CHRONICKÝ ZABÍJA. Síce ani my denne nečupíme doma pod oknom sledujúc kto nás kde roztrhá na kusy a potom zje (chvalabohu), no stavím sa, že nikto z nás by nemal problém spísať minimálne desať top veci, ktoré ho počas dňa stresujú. Jednalo by sa najmä o psychologické stresory ako: „horiace“ termíny v práci, zápchy na cestách, choré deti, blbec čo cvičí bicepsový zdvih s veľkou činkou v klietke na drepy, nedostatok peňazí, prebytok peňazí...a vzťahy. Pri tom poslednom sa chvíľu zastavím a pôjdeme na výlet.

SOVIETSKÝ EXPERIMENT

Ak ste milovníkom zvierat, nasledujúce slová sa vám budú čítať veľmi ťažko. Idem vám v skratke opísať jeden strašne smutný sovietský experiment kdesi zo začiatku dvadsiateho storočia, ktorý nám ale názorným (aj keď krutým) príkladom ukáže dôležitú úlohu psychologického stresu pri vzniku ochorení srdca...s následnou smrťou.

(varoval som vás)

Paviání predstavujú jedny z najmilujúcejších stvorení na zemi. Žijú v úzkych spoločenstvách. Cestujú spolu, jedia spolu, spia. Sú na seba vzájomne veľmi naviazaní. Pred spaním jeden druhého očisťujú, čo ich jednak chráni od parazitov a na druhej strane tým posilňujú svoje putá. Jednoducho spoločenské tvory, ktoré uznávajú aj „rodinne hodnoty“. Žijú v pároch.

Sledujte video: 10 rád ako zvládnuť stres

A práve Sovietom napadla hrozitánska myšlienka oddeliť 18 paviáních párov, nechať ich vytvoriť si silné putá a potom sledovať čo sa bude diať ak oddelia samca od svojej družky a nahradia ho iným samcom. Pointou je, že ex-samec je umiestnení do klietky neďaleko nového páru, kde môže v priamom prenose sledovať svoju partnerku s novým „mužom“ jej života.

Výsledok? Počas šiestich mesiacov, KAŽDY JEDEN Z OSEMNÁSTICH EX-MANŽELOV ZOMREL.

Technicky, príčinou smrti bola cievna mozgová príhoda, infarkt, či vysoký krvný tlak. Menej technicky môžeme povedať, že ich zabilo „ZLOMENÉ SRDCE“. Psychologický agens spôsobený stratou blízkej osoby, ktorý prerástol vo fyziologickú deštrukciu organizmu.

MORÁL PRÍBEHU

Zapamätajte si, že stres na jednej strane JE, ale na druhej NIE JE iba mentálnym stavom mysle. V hlave to síce začína, no rozhodne nekonči. Stres má aj svoju fyzickú, fyziologickú odozvu. Keď sme pod stresom, naše telo vylučuje špecifické hormóny s ešte špecifickejším účinkom, ktoré nás akútne môžu zachrániť (pred roztrhaním levom), no chronicky zabiť (zlé vzťahy, práca, blbci..). Problém je, že naše telo nevidí rozdiel či vás niekto naháňa, alebo iba rozzúrila ďalšia splátka za „lepší“ život. Telo sa pripravuje zabíjať, či utekať! Ale čo ak nie je koho, alebo nie je kam, či pred kým?

Čítajte: Jóga ako prostriedok na zlepšenie imunity

Šetrime sa teda. Aj keď nikomu neprajem mať akúkoľvek šelmu v pätách, šetrime vylučovanie hormónov na tie správne chvíle, ktoré naozaj rozhodujú o živote a smrti. Ostatné všetko je iba bonus života, ako vyšší komfort v novom aute, krajšie bývanie, luxusnejšie hodinky. Áno, prajem vám/nám to všetko, len dobre sledujme akú cenu za to skutočne platíme (a to tu nechcem písať o pokrivených charakteroch). Zmeňme teda čo sa zmeniť dá a prijmime čo zmeniť nejde. Hneď teraz môžete upraviť váš prístup k strave akú konzumujete, k tomu ako často sa hýbete, alebo ako silno prežívate drobné radosti života, aj napriek tomu, že nenosíte topánky Loui Vuitton (ak aj veľmi chcete „fejkov“ je všade dosť - kto už spozná rozdiel.

Chcem teda, aby ste každé ráno potom ako si prekvapivo siahnete na zápästie či „vám to ešte bije“ uvedomili , že neustále pocity hnevu, nenávisti a nedostatku, alebo na druhej strane bezmocnosti, úzkosti a beznádeje vás/nás môžu naozaj zabiť. Minimálne v sovietskom experimente to 18 krát urobili.

Radovan „RadyActive“ Gergeľ, Info.sk, Foto: SXC, RadyActive

P.S. Stres sa týka hádam každého. Prosím o zdieľanie.

ZDROJ:
1) J. Bowden, S. Sinatra, „The Great Cholesterol Myth," Fair Winds Press (2012)