Pavel tvrdí, že podporou Ukrajiny chránime slobodu a demokraciu v Európe

Pavel povedal, že Severoatlantická aliancia sa s Ruskom snažila v minulosti mnohokrát komunikovať, no všetky pokusy zlyhali.

Podľa jeho slov by členovia Severoatlantickej aliancie teraz mali skôr začať uvažovať o tom, ako hovoriť o Rusku, pretože po vojne nebude iba Ukrajina, ale aj Rusko. Je preto potrebné zaujať spoločný postoj voči Moskve, dodal.

Český prezident upozornil, že hrozbu pre súčasné bezpečnostné usporiadanie naďalej predstavuje aj Čína. Pavel zároveň adresoval výzvu Maďarsku a Turecku, aby urýchlili ratifikáciu prístupových protokolov Švédska na vstup do NATO.

Poľský prezident Andrzej Duda označil stretnutie lídrov B9 v Bratislave pred júlovým summitom NATO vo Vilniuse za produktívne. Povedal, že krajiny B9 nesmú dovoliť, aby Ukrajina v boji proti ruským silám uspela. Podľa jeho slov musia aj trvať na tom, aby Moskva zaplatila a čelila právnym následkom za škody, ktoré na Ukrajine napáchala.

Uviedol tiež, že Severoatlantická aliancia by mala venovať zvýšenú pozornosť premiestneniu ruských jadrových zbraní do Bieloruska, pretože toto rozhodnutie ohrozuje bezpečnosť Európy.

Lotyšský prezident Egils Levits povedal, že je nevyhnutné posilniť protivzdušnú a protiraketovú obranu východného krídla NATO. Členovia Aliancie by podľa jeho slov mali podporovať Ukrajinu až dovtedy, kým nezvíťazí. Ukrajina by sa mala stať plnohodnotným členom NATO okamžite po skončení vojny, pretože len to môže zaručiť mier v Európe, zdôraznil.

Maďarská prezidentka Katalin Nováková uviedla, že na Ukrajine je potrebné znovu nastoliť dlhotrvajúci a spravodlivý mier. Dodala, že Maďarsko odsudzuje ruskú nelegálnu agresiu na Ukrajine a že tí, ktorí ju spôsobili, by mali niesť zodpovednosť. Povedala tiež, že Budapešť bude naďalej Kyjev humanitárne podporovať. Ukrajina má podľa nej dvere do NATO otvorené.