Učiteľka: Túto otázku by učiteľom mali klásť všetci rodičia

S nástupom do školy pribúdajú povinnosti nielen deťom, ale aj rodičom. Tí sa musia postarať o to, aby dieťa malo všetky pomôcky, aby dochádzalo načas a aby si plnilo domáce úlohy. Mnohí rodičia sa pritom nazdávajú, že po vysadení dieťaťa pred školou sa zbavujú časti zodpovednosti za jeho výchovu, ktorá sa tak prenáša na plecia pedagogického zboru.

Bývalá učiteľka Mehreen Baigová však pre portál Mirror zdôrazňuje, že každý rodič by sa mal aktívne zapájať do vzdelávacieho procesu svojich potomkov. Dôležité sú podľa nej najmä rodičovské združenia.

Baigová v rozhovore vysvetľuje, že deti sa v škole často správajú celkom inak ako doma. Ak napríklad doma poslúchajú, na vyučovaní môžu vyrušovať alebo inak neposlúchať. Neraz sa preto stáva, že rodič nechce veriť slovám učiteľky o tom, že jeho dieťa je neposedné.

„Deti sa v škole prirodzene správajú inak ako doma alebo s kamarátmi, to je prirodzená ľudská vlastnosť,“ tvrdí učiteľka. „Ale ako rodič máte prirodzené nutkanie myslieť si, že poznáte svoje dieťa najlepšie a že je určite poslušné, hoci v skutočnosti poznáte len jednu z verzií svojho dieťaťa.“

Mehreen ďalej odporúča vyhnúť sa hádkam s učiteľmi a ich obviňovaniu. „Ak vás pedagóg oboznamuje s pohľadom na dieťa, s akým ste sa ešte nestretli, neznamená to hneď to, že sa na dieťa sťažuje. Myslím, že rodičia by si v prvom rade mali uvedomiť, že s učiteľmi majú spoločný cieľ, a tým je čo najlepšie sa postarať o dieťa.“

V prípade, že učiteľ alebo učiteľka oboznamuje rodičov s menej príjemnou stránkou ich dieťaťa, mnohí sa schyľujú k obviňovaniu a otázke, čo s tým pedagóg plánuje robiť.

„Tu treba hovoriť o tímovej práci,“ vysvetľuje Baigová. „Vzdelávanie začína doma. Čo spravíte doma, aby ste podporili ich štúdium? Lebo na tom musíme pracovať spoločne,“ dodáva učiteľka.

Baigová vysvetľuje, že jej úlohou nie je naraz plniť vzdelávaciu, ošetrovaciu a poradenskú funkciu. „Nestíham to všetko naraz. Potrebujem vašu asistenciu,“ tvrdí. Namiesto otázky „Čo s tým spravíte?“ by sa podľa nej mal rodič opýtať, akým spôsobom môže pomôcť a ako môže prispieť k vzdelávaniu svojho dieťaťa.

„Je to naozaj jednoduchá, bežná otázka, ktorá je podľa mňa zároveň veľmi nápomocná,“ hovorí bývalá učiteľka. „Otvára diskusiu o domácich úlohách, o sledovaní aktivity dieťaťa na sociálnych sieťach a medzi priateľmi, a vedie tiež k zhodnoteniu bariér, ktoré môžu dieťaťu brániť v ďalšom pokroku a prostriedkov, ktoré budú nápomocné v ich prekonávaní,“ dodáva.