Väčšinu úmrtí súvisiacich s Covid-19 zapríčinila iná infekcia, vyhlasuje najnovšia analýza

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už neeviduje ochorenie Covid-19 ako globálnu hrozbu pre zdravie, čo však neznamená, že sa automaticky zastavil výskum tohto ochorenia a vírusu, ktorý ho spôsobuje.

Analýza z prostredia Northwestern University v americkom štáte Illinois pritom odvážne tvrdí, že za väčšinou úmrtí klasifikovaných ako súvisiacich s týmto ochorením, v skutočnosti stojí celkom iná infekcia.

Podľa vedcov u vysokého percenta pacientov, ktorí si po nakazení vyžadovali hospitalizáciu a intubáciu, došlo k vzniku sekundárneho zápalu pľúc, ktorý sa v konečnom dôsledku podieľal na vyššom počte úmrtí ako samotný Covid-19.

Je síce pravda, že nový koronavírus je prvotná príčina, ktorá týchto pacientov pripútala na nemocničné lôžko, no za ich úmrtím treba hľadať infekciu, ktorá vznikla po zavedení dýchacieho prístroja a ktorá nereagovala na liečbu.

„Naša štúdia zdôrazňuje dôležitosť prevencie, vyhľadávania a promptnej liečby sekundárnej bakteriálnej pneumónie u ťažko chorých pacientov s pokročilým zápalom pľúc, vrátane tých s ochorením COVID-19,“ uvádza pulmonológ Benjamin Singer.

Cytokínová búrka za to nemôže

Tím študoval prípady 585 pacientov hospitalizovaných na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) v nemocnici Northwestern Memorial (štát Illinois). Každý z nich trpel ťažkým zápalom pľúc alebo zlyhaním dýchania, pričom u 190 z nich diagnostikovali Covid-19.

Pacientov rozdelili do skupín v závislosti od ich zdravotného stavu a celkového času, ktorý strávili na JIS.

Zistenia popierajú predošlé teórie o tom, že zápal vedúci k zlyhaniu orgánov, známy aj ako cytokínová búrka, ku ktorému dochádza následkom nakazenia Covid-19, je zodpovedný za väčšinu úmrtí nakazených. V analyzovanej vzorke sa totiž nepotvrdili prípady pacientov, ktorým by zlyhalo viacero orgánov.

Pacienti s Covid-19 však podľa vedcov boli oveľa náchylnejší na vznik zápalu pľúc súvisiaci so zavedením dýchacieho prístroja, pričom táto infekcia u nich pretrvávala dlhšie. Za najčastejšiu príčinu úmrtí pritom možno označiť prípady, keď tento typ zápalu vzdoroval štandardným liekom.

„Pacienti, u ktorých liečili druhotnú pneumóniu, mali vyššiu šancu na prežitie. Tí, ktorým nezistili toto ochorenie, zomierali častejšie,“ pokračuje Singer.

„Podľa našich údajov je úmrtnosť súvisiaca so samotným vírusom relatívne nízka, čo sa však nedá povedať o ďalších faktoroch, ku ktorým dochádza počas hospitalizácie na JIS, ako je sekundárna bakteriálna pneumónia.“

Podľa vedcov by sa dalo vyhnúť vyššiemu počtu úmrtí, ak by sme dokázali efektívnejšie diagnostikovať a liečiť zápal pľúc spôsobený zavedením dýchacích prístrojov, čo je tiež výzva do budúcnosti.

Je dôležité poznamenať, že aj ak infekcia Covid-19 u pacienta vedie k nevyhnutnému použitiu dýchacieho prístroja a následnému vzniku zápalu pľúc, neznamená to, že nový koronavírus je o niečo menej nebezpečný alebo smrteľný.

„Relatívne dlhší pobyt v nemocnici u pacientov s COVID-19 primárne súvisí s dlhodobým zlyhaním dýchacej sústavy, čo ich zároveň vystavuje vyššiemu riziku zápalu pľúc súvisiacemu so zavedením dýchacieho prístroja.“

Štúdia v závere zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu, ale aj opatrnosti pri hľadaní príčin úmrtí súvisiacich s Covid-19.